Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Povedal pre TASR český historik Jiří Suk v súvislosti s 25. výročím ukončenia pomlčkovej vojny, ktorým bolo prijatie nového názvu spoločného štátu Česká a Slovenská Federatívna Republika (ČSFR).
Autor TASR
Bratislava 19. apríla (TASR) - Pomlčková vojna v roku 1990 bola prvým signálom, že spoločný štát Čechov a Slovákov nemusí vydržať. Povedal pre TASR český historik Jiří Suk v súvislosti s 25. výročím ukončenia pomlčkovej vojny, ktorým bolo prijatie nového názvu spoločného štátu Česká a Slovenská Federatívna Republika (ČSFR) Federálnym zhromaždením (FZ) 20. apríla 1990. "Československé otázky a vzájomné vzťahy boli koncom 80. rokov vážnym problémom. Prekryla ho Nežná revolúcia a vyvrcholením symbolického zbratania Čechov a Slovákov bolo zvolenie Václava Havla za prezidenta a Alexandra Dubčeka za predsedu Federálneho zhromaždenia koncom roku 1989," vysvetlil Suk s tým, že problém národného spolužitia vyšiel na povrch rýchlejšie, ako sa čakalo.
Pomlčková vojna sa začala 23. januára 1990, keď prezident Havel po prvý raz vystúpil vo FZ a navrhol nový názov štátu - Československá republika. "Konflikt sa potom veľmi dynamicky rozvíjal a jednoznačne ukázal, že otázka spolužitia dvoch národov v jednom štáte, nie je doriešená," zdôraznil Suk.
Kým slovenská politická reprezentácia žiadala, aby názov cez spojovník rovnocenne pomenoval obe republiky vo federácii, česká verejnosť to považovala za "prkotinu". "Názov Československá republika vnímali ako tradičnú značku, ktorá by nemala byť zmenená. Chýbala im empatia vžiť sa do slovenskej túžby mať vlastnú štátnosť vyjadrenú už v názve," konštatoval Suk.
Po dlhých rokovaniach FZ prijalo 29. marca 1990 zákon o zmene názvu štátu. Pre Slovensko odsúhlasili názov Česko-slovenská federatívna republika, pre Česko a zahraničie sa mal názov používať bez spojovníka. "Tento názov Slováci okamžite odmietli a boli potrebné ďalšie intenzívne rokovania politických reprezentácií Čechov, Slovákov a federácie," dodal Suk.
Napokon sa všetky strany zhodli na jedinej alternatíve, ktorou bol názov Česká a Slovenská Federatívna Republika. "Mnohí to chápali ako prvý signál, že spoločný štát nemusí vydržať. Na druhej strane kompromis bol aj nádejou, že sa vedia dohodnúť. Táto nádej však bola spochybnená po parlamentných voľbách v júni 1990 sporom o kompetencie. Tam sa prehĺbilo vedomie, že dohoda politických reprezentácií oboch národov bude veľmi ťažká," uzavrel Suk.
Pomlčková vojna sa začala 23. januára 1990, keď prezident Havel po prvý raz vystúpil vo FZ a navrhol nový názov štátu - Československá republika. "Konflikt sa potom veľmi dynamicky rozvíjal a jednoznačne ukázal, že otázka spolužitia dvoch národov v jednom štáte, nie je doriešená," zdôraznil Suk.
Kým slovenská politická reprezentácia žiadala, aby názov cez spojovník rovnocenne pomenoval obe republiky vo federácii, česká verejnosť to považovala za "prkotinu". "Názov Československá republika vnímali ako tradičnú značku, ktorá by nemala byť zmenená. Chýbala im empatia vžiť sa do slovenskej túžby mať vlastnú štátnosť vyjadrenú už v názve," konštatoval Suk.
Po dlhých rokovaniach FZ prijalo 29. marca 1990 zákon o zmene názvu štátu. Pre Slovensko odsúhlasili názov Česko-slovenská federatívna republika, pre Česko a zahraničie sa mal názov používať bez spojovníka. "Tento názov Slováci okamžite odmietli a boli potrebné ďalšie intenzívne rokovania politických reprezentácií Čechov, Slovákov a federácie," dodal Suk.
Napokon sa všetky strany zhodli na jedinej alternatíve, ktorou bol názov Česká a Slovenská Federatívna Republika. "Mnohí to chápali ako prvý signál, že spoločný štát nemusí vydržať. Na druhej strane kompromis bol aj nádejou, že sa vedia dohodnúť. Táto nádej však bola spochybnená po parlamentných voľbách v júni 1990 sporom o kompetencie. Tam sa prehĺbilo vedomie, že dohoda politických reprezentácií oboch národov bude veľmi ťažká," uzavrel Suk.
