Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ján Sabol sa narodil 25. januára 1939 v obci Sokoľ v okrese Košice-okolie. Láska k rodnej reči ho v roku 1956 priviedla k štúdiu na Filologickej fakulte vtedajšej Vysokej školy pedagogickej v Prešove.
Autor TASR
Prešov/Bratislava 25. januára (TASR) - Špičkový slovenský jazykovedec Ján Sabol je jednou z najvýraznejších postáv slovenskej vedy. Je rešpektovaným pedagógom, literárnym vedcom, medzinárodne uznávaným fonetikom, fonológom, morfológom a morfonológom. Takisto je vynikajúci odborník v oblastiach štylistiky, verzológie, semiotiky, matematickej jazykovedy, umenovedy, biblistiky a mediológie. Dr. h. c. prof. PhDr. Ján Sabol, DrSc. sa v piatok 25. januára dožíva 80 rokov.
Ján Sabol sa narodil 25. januára 1939 v obci Sokoľ v okrese Košice-okolie. Láska k rodnej reči ho v roku 1956 priviedla k štúdiu na Filologickej fakulte vtedajšej Vysokej školy pedagogickej v Prešove. Po organizačnej zmene bol v roku 1960 promovaný na novovytvorenej Filozofickej fakulte v Prešove Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.
Odolal ponukám vedeckovýskumných pracovísk z Prahy i Bratislavy a rodnému východnému Slovensku ostal verný počas celej svojej bohatej vedecko-pedagogickej kariéry.
Až do roku 2006 pracoval na Katedre slovenského jazyka a literatúry Filozofickej fakulty v Prešove UPJŠ v Košiciach (od r. 1997 – po rozdelení pôvodnej univerzity – na Prešovskej univerzite v Prešove). V rokoch 1990-1994 bol dekanom fakulty, v rokoch 1996-2004 zastával post vedúceho katedry. Od roku 2005 pôsobil na Katedre slovakistiky, slovanských filológií a komunikácie Filozofickej fakulty UPJŠ v Košiciach – najprv ako vedúci katedry, v rokoch 2007-2015 ako prodekan pre vedeckovýskumnú činnosť a doktorandské štúdium. V súčasnosti je emeritným profesorom.
Ján Sabol je autorom desiatok vedeckých prác, monografií, učebníc a učebných textov a stoviek vedeckých štúdií a odborných článkov s viac než tisíckou domácich citácií a s vyše tristo citačnými ohlasmi zo zahraničia. V roku 2010 získal prémiu Literárneho fondu za trojročný vedecký ohlas.
Za vrchol vedeckého diela Jána Sabola sa pokladá jeho syntetická fonologická teória. Získal najvyššie ocenenia resp. zlaté medaily od viacerých slovenských univerzít a fakúlt, v roku 2009 mu udelil Cenu predsedu NR SR aj Veľkú medailu svätého Gorazda, o tri roky neskôr dostal Cenu primátora mesta Košice.
Ján Sabol je členom medzinárodných a domácich vedeckých orgánov a redakčných rád viacerých vedeckých časopisov. Ako školiteľ viedol desiatky doktorandov, z ktorých väčšina úspešne pôsobí vo vedeckom alebo akademickom prostredí.
Mimoriadne dôležitý je aj prínos profesora Jána Sabola pre slovenskú mediálnu vedu. Je spoluzakladateľom oboch univerzitných mediálnych pracovísk na východe Slovenska – Katedry komunikačných a mediálnych štúdií na PU v Prešove (1997, spoločne s prof. PhDr. Danielou Slančovou, CSc.), a tiež oddelenia masmediálnych štúdií na Katedre slovakistiky, slovanských filológií a komunikácie Filozofickej fakulty UPJŠ v Košiciach (2008). Pod vplyvom Jána Sabola sa špecializujú na zvukovú rovinu jazyka a štylistiku, čo oceňujú najmä študenti so záujmom o prácu v elektronických médiách – mnohí súčasní novinári sú jeho bývalí študenti.
Ján Sabol sa venuje nielen vedeckej práci, ale aj tvorbe hádaniek a krížoviek, spevu a dokonca i hre na akordeóne. Jeho hudobno-spevácke vystúpenia sú neodmysliteľnou súčasťou spoločenskej časti temer každého vedeckého podujatia, na ktorom sa osobne zúčastní. Píše tiež poéziu, v roku 2005 mu vyšla zbierka Láska na modro.
Ján Sabol sa narodil 25. januára 1939 v obci Sokoľ v okrese Košice-okolie. Láska k rodnej reči ho v roku 1956 priviedla k štúdiu na Filologickej fakulte vtedajšej Vysokej školy pedagogickej v Prešove. Po organizačnej zmene bol v roku 1960 promovaný na novovytvorenej Filozofickej fakulte v Prešove Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.
Odolal ponukám vedeckovýskumných pracovísk z Prahy i Bratislavy a rodnému východnému Slovensku ostal verný počas celej svojej bohatej vedecko-pedagogickej kariéry.
Až do roku 2006 pracoval na Katedre slovenského jazyka a literatúry Filozofickej fakulty v Prešove UPJŠ v Košiciach (od r. 1997 – po rozdelení pôvodnej univerzity – na Prešovskej univerzite v Prešove). V rokoch 1990-1994 bol dekanom fakulty, v rokoch 1996-2004 zastával post vedúceho katedry. Od roku 2005 pôsobil na Katedre slovakistiky, slovanských filológií a komunikácie Filozofickej fakulty UPJŠ v Košiciach – najprv ako vedúci katedry, v rokoch 2007-2015 ako prodekan pre vedeckovýskumnú činnosť a doktorandské štúdium. V súčasnosti je emeritným profesorom.
Ján Sabol je autorom desiatok vedeckých prác, monografií, učebníc a učebných textov a stoviek vedeckých štúdií a odborných článkov s viac než tisíckou domácich citácií a s vyše tristo citačnými ohlasmi zo zahraničia. V roku 2010 získal prémiu Literárneho fondu za trojročný vedecký ohlas.
Za vrchol vedeckého diela Jána Sabola sa pokladá jeho syntetická fonologická teória. Získal najvyššie ocenenia resp. zlaté medaily od viacerých slovenských univerzít a fakúlt, v roku 2009 mu udelil Cenu predsedu NR SR aj Veľkú medailu svätého Gorazda, o tri roky neskôr dostal Cenu primátora mesta Košice.
Ján Sabol je členom medzinárodných a domácich vedeckých orgánov a redakčných rád viacerých vedeckých časopisov. Ako školiteľ viedol desiatky doktorandov, z ktorých väčšina úspešne pôsobí vo vedeckom alebo akademickom prostredí.
Mimoriadne dôležitý je aj prínos profesora Jána Sabola pre slovenskú mediálnu vedu. Je spoluzakladateľom oboch univerzitných mediálnych pracovísk na východe Slovenska – Katedry komunikačných a mediálnych štúdií na PU v Prešove (1997, spoločne s prof. PhDr. Danielou Slančovou, CSc.), a tiež oddelenia masmediálnych štúdií na Katedre slovakistiky, slovanských filológií a komunikácie Filozofickej fakulty UPJŠ v Košiciach (2008). Pod vplyvom Jána Sabola sa špecializujú na zvukovú rovinu jazyka a štylistiku, čo oceňujú najmä študenti so záujmom o prácu v elektronických médiách – mnohí súčasní novinári sú jeho bývalí študenti.
Ján Sabol sa venuje nielen vedeckej práci, ale aj tvorbe hádaniek a krížoviek, spevu a dokonca i hre na akordeóne. Jeho hudobno-spevácke vystúpenia sú neodmysliteľnou súčasťou spoločenskej časti temer každého vedeckého podujatia, na ktorom sa osobne zúčastní. Píše tiež poéziu, v roku 2005 mu vyšla zbierka Láska na modro.
