Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ťažisko vedeckej činnosti Andreja Mráza spočíva v prácach literárnohistorického charakteru.
Autor TASR
Báčsky Petrovec/Bratislava 28. novembra (TASR) – Svojou činnosťou zanechal výrazný rukopis na rozvoji modernej slovenskej literárnej vedy, teatrológie a kulturológie 20. storočia. Bol vrcholným predstaviteľom literárnohistorického bádania na Slovensku a vyprofiloval sa na popredného literárneho kritika a pedagóga. Prispel k výchove celej jednej generácie literárnych vedcov, vysokoškolských a stredoškolských učiteľov slovenskej literatúry. Od narodenia Andreja Mráza - literárneho kritika a historika, univerzitného profesora a akademika uplynie vo štvrtok, 28. novembra 115 rokov.
Andrej Mráz sa narodil 28. novembra 1904 v Báčskom Petrovci v srbskej Vojvodine. Základnú školu navštevoval v rodisku. V roku 1917 začal študovať na maďarskom gymnáziu v meste Vrbas, o rok neskôr prešiel na gymnázium do Békešskej Čaby, pričom stredoškolské štúdium ukončil v roku 1925 na srbskom gymnáziu v Novom Sade, kedy zároveň opustil územie Vojvodiny a odišiel do Bratislavy.
"Nikdy som sa Petrovcu neodcudzil, nikdy som neprestal mať k nemu prítulný, citový vzťah, ale veľmi zavčasu sa vo mne ustálila túžba žiť a pôsobiť mimo rodiska," spomínal Andrej Mráz na odchod z domova.
Vysokoškolské štúdiá absolvoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave v rokoch 1925 až 1929. Po nich nastúpil ako dramaturg činohry do Slovenského národného divadla. V rokoch 1930 až 1938 bol referentom Literárnohistorického odboru Matice slovenskej v Martine. Počas pôsobenia v Matici slovenskej zastával od roku 1933 aj funkciu hlavného redaktora najvýznamnejšieho slovenského medzivojnového časopisu Slovenské pohľady, na stránkach ktorého poskytoval priestor tvorbe mladých spisovateľov a kritikov svojej generácie.
Od roku 1953 stál na čele Katedry slovenského jazyka a literatúry na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. V roku 1941 sa stal univerzitným profesorom a titul akademika SAV mu bol udelený v roku 1952.
Do literárneho života vstúpil Andrej Mráz už počas vysokoškolských štúdií ako príslušník mladej generácie, ktorá literárne dozrievala po prvej svetovej vojne a vyznačovala sa revolučnou odbojnosťou proti tradícii. "Pre jeho autorský výraz bola príznačná otvorenosť voči novému," pripomenula literárna kritička Marína Šimáková Speváková.
Mrázovým debutom bola literárnohistorická syntéza zo študentských čias o Svetozárovi Hurbanovi Vajanskom (1926), v ktorej sa prejavil jeho kritický postoj k minulosti a výrazný zmysel pre kontinuitu a súvislosti, príznačný pre jeho nadchádzajúcu tvorbu.
Ťažisko vedeckej činnosti Andreja Mráza spočíva v prácach literárnohistorického charakteru. V množstve literárnych kritík, článkov a statí sa vyhranil ako nadgeneračný kritik a propagátor realistickej metódy v literatúre. Je autorom monografickej štúdie o Jozefovi Škultétym (1933), o dva roky neskôr nasledovala monografia o Matici slovenskej v rokoch 1863 – 1875 (1935) či monografia o Jánovi Kalinčiakovi (1936), ktorá bola ocenená ako jedna z najlepších Mrázových literárnohistorických prác.
Po knihe o Kalinčiakovi napísal ďalšie monografické publikácie ako napríklad Literárne dielo Terézie Vansovej (1937), Realistický prozaik Ján Čajak (1944), Ľudovít Štúr (1948), Poprevratové dielo Martina Kukučína (1953) a mnohé ďalšie. V roku 1948 vyšlo jeho syntetické dielo Dejiny slovenskej literatúry.
Andrej Mráz zomrel náhle po záchvate zdĺhavej srdcovej choroby 29. mája 1964 v Bratislave vo veku 59 rokov. Pochovaný je v Slávičom údolí, kde má aj náhrobný pomník s autogramom. Smrť ho zastihla uprostred pedagogickej i vedeckej práce a predčasne uzavrela dielo, ktoré svojou šírkou a mnohostrannou orientáciou nemá u nás obdobu.
Alexander Matuška, najuznávanejší slovenský literárny kritik o rozsahu a dosahu literárnej práce Andreja Mráza napísal: "Čítal veľa, mal toho prečítané viacej ako ktokoľvek iný. I sám toho napísal viacej ako mnohí iní – nevedno, kedy na to stačil. Z kroka na krok zbieral, šiel do šírky a menej prenikal: skôr ticho a rovnomerne svietil, ako mihotal a žiaril. Nie orol, včela? Povinností bolo mnoho – on, nadto nevedel nikdy nikomu nič odriecť a ťahal káru, i keď nemusel."
Andrej Mráz sa narodil 28. novembra 1904 v Báčskom Petrovci v srbskej Vojvodine. Základnú školu navštevoval v rodisku. V roku 1917 začal študovať na maďarskom gymnáziu v meste Vrbas, o rok neskôr prešiel na gymnázium do Békešskej Čaby, pričom stredoškolské štúdium ukončil v roku 1925 na srbskom gymnáziu v Novom Sade, kedy zároveň opustil územie Vojvodiny a odišiel do Bratislavy.
"Nikdy som sa Petrovcu neodcudzil, nikdy som neprestal mať k nemu prítulný, citový vzťah, ale veľmi zavčasu sa vo mne ustálila túžba žiť a pôsobiť mimo rodiska," spomínal Andrej Mráz na odchod z domova.
Vysokoškolské štúdiá absolvoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave v rokoch 1925 až 1929. Po nich nastúpil ako dramaturg činohry do Slovenského národného divadla. V rokoch 1930 až 1938 bol referentom Literárnohistorického odboru Matice slovenskej v Martine. Počas pôsobenia v Matici slovenskej zastával od roku 1933 aj funkciu hlavného redaktora najvýznamnejšieho slovenského medzivojnového časopisu Slovenské pohľady, na stránkach ktorého poskytoval priestor tvorbe mladých spisovateľov a kritikov svojej generácie.
Od roku 1953 stál na čele Katedry slovenského jazyka a literatúry na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. V roku 1941 sa stal univerzitným profesorom a titul akademika SAV mu bol udelený v roku 1952.
Do literárneho života vstúpil Andrej Mráz už počas vysokoškolských štúdií ako príslušník mladej generácie, ktorá literárne dozrievala po prvej svetovej vojne a vyznačovala sa revolučnou odbojnosťou proti tradícii. "Pre jeho autorský výraz bola príznačná otvorenosť voči novému," pripomenula literárna kritička Marína Šimáková Speváková.
Mrázovým debutom bola literárnohistorická syntéza zo študentských čias o Svetozárovi Hurbanovi Vajanskom (1926), v ktorej sa prejavil jeho kritický postoj k minulosti a výrazný zmysel pre kontinuitu a súvislosti, príznačný pre jeho nadchádzajúcu tvorbu.
Ťažisko vedeckej činnosti Andreja Mráza spočíva v prácach literárnohistorického charakteru. V množstve literárnych kritík, článkov a statí sa vyhranil ako nadgeneračný kritik a propagátor realistickej metódy v literatúre. Je autorom monografickej štúdie o Jozefovi Škultétym (1933), o dva roky neskôr nasledovala monografia o Matici slovenskej v rokoch 1863 – 1875 (1935) či monografia o Jánovi Kalinčiakovi (1936), ktorá bola ocenená ako jedna z najlepších Mrázových literárnohistorických prác.
Po knihe o Kalinčiakovi napísal ďalšie monografické publikácie ako napríklad Literárne dielo Terézie Vansovej (1937), Realistický prozaik Ján Čajak (1944), Ľudovít Štúr (1948), Poprevratové dielo Martina Kukučína (1953) a mnohé ďalšie. V roku 1948 vyšlo jeho syntetické dielo Dejiny slovenskej literatúry.
Andrej Mráz zomrel náhle po záchvate zdĺhavej srdcovej choroby 29. mája 1964 v Bratislave vo veku 59 rokov. Pochovaný je v Slávičom údolí, kde má aj náhrobný pomník s autogramom. Smrť ho zastihla uprostred pedagogickej i vedeckej práce a predčasne uzavrela dielo, ktoré svojou šírkou a mnohostrannou orientáciou nemá u nás obdobu.
Alexander Matuška, najuznávanejší slovenský literárny kritik o rozsahu a dosahu literárnej práce Andreja Mráza napísal: "Čítal veľa, mal toho prečítané viacej ako ktokoľvek iný. I sám toho napísal viacej ako mnohí iní – nevedno, kedy na to stačil. Z kroka na krok zbieral, šiel do šírky a menej prenikal: skôr ticho a rovnomerne svietil, ako mihotal a žiaril. Nie orol, včela? Povinností bolo mnoho – on, nadto nevedel nikdy nikomu nič odriecť a ťahal káru, i keď nemusel."
