Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V rokoch 1993 až 1998 bol veľvyslancom Slovenskej republiky vo Švajčiarsku.
Autor TASR
Nová Baňa/Bratislava 16. augusta (TASR) - Celý profesionálny život venoval profesor Ábel Kráľ čistote slovenskej výslovnosti. Svojou vedeckou činnosťou, množstvom vedeckých prác zanechal výraznú stopu v oblasti všeobecnej jazykovedy, fonetiky, fonológie a slovenskej ortoepii.
Popredný slovenský jazykovedec, vysokoškolský pedagóg a bývalý politik profesor PhDr. Ábel Kráľ, DrSc. sa dožíva v stredu 17. augusta významného životného jubilea 90 rokov.
Ábel Kráľ sa narodil 17. augusta 1932 v meste Nová Baňa. V roku 1955 ukončil štúdiá slovenského a ruského jazyka na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (FF UK) v Bratislave. Po vysokoškolských štúdiách pôsobil až do roku 1982 ako vedecký pracovník v Kabinete fonetiky na FF UK a v rokoch 1982 - 1989 na Oddelení fonetiky a všeobecnej jazykovedy Katedry slovenského jazyka FF UK, pričom súčasne pôsobil na Filozofickej fakulte aj ako pedagogický pracovník. V tomto období nadviazal kontakty a spoluprácu s fonetickými ústavmi na univerzitách v Kolíne nad Rýnom a v Bonne, kde aj pôsobil. Za profesora bol vymenovaný v roku 1981.
Po roku 1989 sa novým pôsobiskom prof. Ábela Kráľa stal Ústav kybernetiky SAV v Bratislave, kde ako jediný vedecký pracovník s humanitným vzdelaním nachádzal možnosti bádania zvukovej roviny v oblasti syntézy a analýzy reči.
V parlamentných voľbách, ktoré sa konali v júni 1992 bol zvolený za Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS) za poslanca Snemovne národov Federálneho zhromaždenia. Vo federálnom parlamente zasadal od 6. júna 1992 do 31. decembra 1992, teda do rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR).
V rokoch 1993 až 1998 bol veľvyslancom Slovenskej republiky vo Švajčiarsku.
Po návrate z diplomatických služieb ostal Ábel Kráľ aktívny v slovenskej jazykovede. V rokoch 1998 až 2001 bol vedúcim Katedry slovenského jazyka a literatúry na Filozofickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, kde už predtým v rokoch 1978 až 1983 externe vyučoval.
Profesor Ábel Kráľ pôsobil aj ako člen ortoepickej komisie Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV, bol členom komisií pre obhajoby vedeckých prác vo vednom odbore všeobecná jazykoveda. Ďalej bol členom komisie pre starostlivosť o javiskovú reč pri Zväze slovenských dramatických umelcov a od roku 1999 tiež členom Ústrednej jazykovej rady Ministerstva kultúry SR.
Počas svojej štyridsaťročnej tvorivej činnosti publikoval mnoho prác. Okrem Pravidiel slovenskej výslovnosti možno spomenúť práce z obdobia príprav Atlasu slovenských hlások (1969), v ktorých sa presadzuje autorova základná orientácia na artikulačné a akustické javy slovenčiny. Sledujúc vývin modernej fonetiky, rozpracoval problematiku jazykovej komunikácie, uvažoval nad teoretickými základmi fonetiky a vytvoril funkčný model rečového mechanizmu, ktorý prezentoval v práci Model rečového mechanizmu (1974).
Popredný slovenský jazykovedec, vysokoškolský pedagóg a bývalý politik profesor PhDr. Ábel Kráľ, DrSc. sa dožíva v stredu 17. augusta významného životného jubilea 90 rokov.
Ábel Kráľ sa narodil 17. augusta 1932 v meste Nová Baňa. V roku 1955 ukončil štúdiá slovenského a ruského jazyka na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (FF UK) v Bratislave. Po vysokoškolských štúdiách pôsobil až do roku 1982 ako vedecký pracovník v Kabinete fonetiky na FF UK a v rokoch 1982 - 1989 na Oddelení fonetiky a všeobecnej jazykovedy Katedry slovenského jazyka FF UK, pričom súčasne pôsobil na Filozofickej fakulte aj ako pedagogický pracovník. V tomto období nadviazal kontakty a spoluprácu s fonetickými ústavmi na univerzitách v Kolíne nad Rýnom a v Bonne, kde aj pôsobil. Za profesora bol vymenovaný v roku 1981.
Po roku 1989 sa novým pôsobiskom prof. Ábela Kráľa stal Ústav kybernetiky SAV v Bratislave, kde ako jediný vedecký pracovník s humanitným vzdelaním nachádzal možnosti bádania zvukovej roviny v oblasti syntézy a analýzy reči.
V parlamentných voľbách, ktoré sa konali v júni 1992 bol zvolený za Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS) za poslanca Snemovne národov Federálneho zhromaždenia. Vo federálnom parlamente zasadal od 6. júna 1992 do 31. decembra 1992, teda do rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR).
V rokoch 1993 až 1998 bol veľvyslancom Slovenskej republiky vo Švajčiarsku.
Po návrate z diplomatických služieb ostal Ábel Kráľ aktívny v slovenskej jazykovede. V rokoch 1998 až 2001 bol vedúcim Katedry slovenského jazyka a literatúry na Filozofickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, kde už predtým v rokoch 1978 až 1983 externe vyučoval.
Profesor Ábel Kráľ pôsobil aj ako člen ortoepickej komisie Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV, bol členom komisií pre obhajoby vedeckých prác vo vednom odbore všeobecná jazykoveda. Ďalej bol členom komisie pre starostlivosť o javiskovú reč pri Zväze slovenských dramatických umelcov a od roku 1999 tiež členom Ústrednej jazykovej rady Ministerstva kultúry SR.
Počas svojej štyridsaťročnej tvorivej činnosti publikoval mnoho prác. Okrem Pravidiel slovenskej výslovnosti možno spomenúť práce z obdobia príprav Atlasu slovenských hlások (1969), v ktorých sa presadzuje autorova základná orientácia na artikulačné a akustické javy slovenčiny. Sledujúc vývin modernej fonetiky, rozpracoval problematiku jazykovej komunikácie, uvažoval nad teoretickými základmi fonetiky a vytvoril funkčný model rečového mechanizmu, ktorý prezentoval v práci Model rečového mechanizmu (1974).
