Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Dominik Kocinger je nositeľom viacerých uznaní a ocenení. V novembri 2006 zapísali jeho meno do Pamätnej knihy Mestskej časti Bratislava – Ružinov.
Autor TASR
Báhoň/Bratislava 11. apríla (TASR) - Dlhoročný splnomocnenec slovenskej vlády pre výstavbu a prevádzku Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros (SVDGN) Dominik Kocinger významne prispel pri príprave podkladov na obhajobu Vodného diela Gabčíkovo (VDG) pred Medzinárodným súdnym dvorom v holandskom Haagu. Išlo o kľúčový verdikt z roku 1997, pretože sudcovia sa v rozsudku vo väčšine sporných otázok priklonil na stranu Slovenska.
Od narodenia popredného slovenského vodohospodára, ktorý poznal Žitný ostrov ako svoju dlaň, uplynie v pondelok 11. apríla 90 rokov.
Dominik Kocinger sa narodil 11. apríla 1932 v obci Báhoň, ležiacej v okrese Pezinok. Po absolvovaní gymnázia v Trnave študoval na Slovenskej vysokej škole technickej (SVŠT, dnes STU - Slovenská technická univerzita) v Bratislave.
V roku 1956 nastúpil do Agroprojektu Bratislava, kde zorganizoval a riadil vodohospodársku a hydrogeologickú skupinu. V rokoch 1960 až 1965 zabezpečoval pre chemické podniky v Bratislave prípravu a realizáciu akcie Neutralizačná a mechanická čistiareň a odvedenie chemických odpadových vôd z Chemických závodov Bratislava do Dunaja.
Od roku 1965 pracoval v podniku Vodné zdroje Bratislava, v ktorom mal na starosti zabezpečenie vodných zdrojov na Žitnom ostrove po katastrofálnej povodni, ku ktorej došlo na Dunaji v roku 1965.
V období od 15. januára 1990 do 15. júla 2007 pôsobil Dominik Kocinger ako splnomocnenec vlády SR pre výstavbu a prevádzku Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros (SVDGN). Ako splnomocnenec zažil deväť slovenských vlád a tri federálne. Podieľal sa aj na príprave podkladov na obhajobu funkcie vodného diela Gabčíkovo pred Medzinárodným súdnym dvorom v Haagu, ktorého rozsudok, vyrieknutý bol 25. septembra 1997, významne prispel k očisteniu mena Slovenska. Prvý raz v dejinách tejto medzinárodnej inštitúcie urobili sudcovia obhliadku priamo na mieste "činu".
Dominik Kocinger je nositeľom viacerých uznaní a ocenení. V novembri 2006 zapísali jeho meno do Pamätnej knihy Mestskej časti Bratislava – Ružinov. Verejné ocenenie za celoživotnú prácu a dosiahnuté výsledky v oblasti vodohospodárstva, za úspešné spracovanie aktuálnych hydrologických projektov a štúdií, ktoré prispeli k zlepšeniu ekológie celého Slovenska, mu udelili na základe návrhov občanov a miestnych poslancov mestskej časti Ružinov, kde býval od roku 1974.
Prezident SR Ivan Gašparovič udelil dňa 31. augusta 2007 Dominikovi Kocingerovi Rad Ľudovíta Štúra I. triedy za mimoriadne významné zásluhy o rozvoj vodného hospodárstva. V tom istom roku v októbri prevzal za celoživotné dielo, za činy ľudskosti v duchu fair-play a za vysoké majstrovstvo zlatú medailu Ferdinanda Martinenga.
Dominik Kocinger zomrel 25. septembra 2011 v Bratislave po dlhej ťažkej chorobe vo veku 79 rokov.
Od narodenia popredného slovenského vodohospodára, ktorý poznal Žitný ostrov ako svoju dlaň, uplynie v pondelok 11. apríla 90 rokov.
Dominik Kocinger sa narodil 11. apríla 1932 v obci Báhoň, ležiacej v okrese Pezinok. Po absolvovaní gymnázia v Trnave študoval na Slovenskej vysokej škole technickej (SVŠT, dnes STU - Slovenská technická univerzita) v Bratislave.
V roku 1956 nastúpil do Agroprojektu Bratislava, kde zorganizoval a riadil vodohospodársku a hydrogeologickú skupinu. V rokoch 1960 až 1965 zabezpečoval pre chemické podniky v Bratislave prípravu a realizáciu akcie Neutralizačná a mechanická čistiareň a odvedenie chemických odpadových vôd z Chemických závodov Bratislava do Dunaja.
Od roku 1965 pracoval v podniku Vodné zdroje Bratislava, v ktorom mal na starosti zabezpečenie vodných zdrojov na Žitnom ostrove po katastrofálnej povodni, ku ktorej došlo na Dunaji v roku 1965.
V období od 15. januára 1990 do 15. júla 2007 pôsobil Dominik Kocinger ako splnomocnenec vlády SR pre výstavbu a prevádzku Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros (SVDGN). Ako splnomocnenec zažil deväť slovenských vlád a tri federálne. Podieľal sa aj na príprave podkladov na obhajobu funkcie vodného diela Gabčíkovo pred Medzinárodným súdnym dvorom v Haagu, ktorého rozsudok, vyrieknutý bol 25. septembra 1997, významne prispel k očisteniu mena Slovenska. Prvý raz v dejinách tejto medzinárodnej inštitúcie urobili sudcovia obhliadku priamo na mieste "činu".
Dominik Kocinger je nositeľom viacerých uznaní a ocenení. V novembri 2006 zapísali jeho meno do Pamätnej knihy Mestskej časti Bratislava – Ružinov. Verejné ocenenie za celoživotnú prácu a dosiahnuté výsledky v oblasti vodohospodárstva, za úspešné spracovanie aktuálnych hydrologických projektov a štúdií, ktoré prispeli k zlepšeniu ekológie celého Slovenska, mu udelili na základe návrhov občanov a miestnych poslancov mestskej časti Ružinov, kde býval od roku 1974.
Prezident SR Ivan Gašparovič udelil dňa 31. augusta 2007 Dominikovi Kocingerovi Rad Ľudovíta Štúra I. triedy za mimoriadne významné zásluhy o rozvoj vodného hospodárstva. V tom istom roku v októbri prevzal za celoživotné dielo, za činy ľudskosti v duchu fair-play a za vysoké majstrovstvo zlatú medailu Ferdinanda Martinenga.
Dominik Kocinger zomrel 25. septembra 2011 v Bratislave po dlhej ťažkej chorobe vo veku 79 rokov.
