Hlavnými príčinami tohto stavu sú podľa vedcov nadmerný lov a úbytok prirodzeného životného prostredia.
Autor TASR
Berlín 10. augusta (TASR) - Počty sladkovodných živočíchov za posledné štyri desaťročia v globálnom meradle prudko klesli. Vyplýva to z správy Leibnizovho inštitútu sladkovodnej ekológie a vnútrozemského rybolovu (IGB) zverejnenej v piatok. Informovala o tom agentúra DPA.
Podľa správy, ktorú výskumníci z IGB zverejnili v časopise Global Change Biology, sa napríklad počet sladkovodných živočíchov nad 30 kilogramov v rokoch 1970-2012 znížil o 88 percent. Do tejto skupiny patria okrem iných delfíny, bobry, krokodíly, niektoré druhy korytnačiek a jesetery.
Pokles populácie sladkovodných živočíchov bol v sledovanom období podľa IGB výraznejší, ako tomu bolo v prípade suchozemských a morských stavovcov.
"Tieto výsledky sú alarmujúce a potvrdzujú obavy vedcov, ktorí sa venujú štúdiu a ochrane sladkovodnej biodiverzity," uviedla Sonja Jähnigová, jedna zo spoluautoriek predmetnej štúdie.
Z výskumu ďalej vyplýva, že veľké druhy rýb, ako sú jesetery, lososovité ryby a pangasy veľké sú vzhľadom na pokles početných stavov o 94 percent najviac ohrozené, pričom s úbytkom o 72 percent ich nasledujú sladkovodné plazy. Hlavnými príčinami tohto stavu sú podľa vedcov nadmerný lov a úbytok prirodzeného životného prostredia.
Vedci z IGB taktiež kritizujú plány na vybudovanie ďalších 3900 vodných elektrární, z ktorých až 800 by malo pribudnúť na tokoch s vysokou mierou biodiverzity, akými sú napríklad Amazonka, Kongo, Mekong alebo Ganga. Priehrady totiž často tvoria prekážku, ktorá sladkovodným živočíchom bráni dostať sa do oblastí, kde sa kŕmia, alebo pária.
Podľa správy, ktorú výskumníci z IGB zverejnili v časopise Global Change Biology, sa napríklad počet sladkovodných živočíchov nad 30 kilogramov v rokoch 1970-2012 znížil o 88 percent. Do tejto skupiny patria okrem iných delfíny, bobry, krokodíly, niektoré druhy korytnačiek a jesetery.
Pokles populácie sladkovodných živočíchov bol v sledovanom období podľa IGB výraznejší, ako tomu bolo v prípade suchozemských a morských stavovcov.
"Tieto výsledky sú alarmujúce a potvrdzujú obavy vedcov, ktorí sa venujú štúdiu a ochrane sladkovodnej biodiverzity," uviedla Sonja Jähnigová, jedna zo spoluautoriek predmetnej štúdie.
Z výskumu ďalej vyplýva, že veľké druhy rýb, ako sú jesetery, lososovité ryby a pangasy veľké sú vzhľadom na pokles početných stavov o 94 percent najviac ohrozené, pričom s úbytkom o 72 percent ich nasledujú sladkovodné plazy. Hlavnými príčinami tohto stavu sú podľa vedcov nadmerný lov a úbytok prirodzeného životného prostredia.
Vedci z IGB taktiež kritizujú plány na vybudovanie ďalších 3900 vodných elektrární, z ktorých až 800 by malo pribudnúť na tokoch s vysokou mierou biodiverzity, akými sú napríklad Amazonka, Kongo, Mekong alebo Ganga. Priehrady totiž často tvoria prekážku, ktorá sladkovodným živočíchom bráni dostať sa do oblastí, kde sa kŕmia, alebo pária.