Múzeum ruskej vodky v Petrohrade bolo otvorené 16. októbra 2008 a nachádza sa neďaleko Chrámu svätého Izáka v starobylej budove. Kolekciu múzea tvorí vyše 1000 exponátov.
Autor TASR
Moskva/Petrohrad 30. januára (TASR) - Prednášky venované dejinám vodky, prednášky o škodlivosti nadmerného požívania alkoholických nápojov, ale aj degustácie jedného z historicky najrozšírenejších nápojov na území Ruska poskytuje Múzeum ruskej vodky v Petrohrade pri príležitosti Dňa ruskej vodky. Ten pripadá na 31. januára.
Múzeum ruskej vodky v Petrohrade bolo otvorené 16. októbra 2008 a nachádza sa neďaleko Chrámu svätého Izáka v starobylej budove. Kolekciu múzea tvorí vyše 1000 exponátov. Ide o plagáty, etikety, fotografie z rôznych rokov, portréty významných cárov, kniežat a ďalších vládcov, originálny riad a kuchynské predmety, fľaše z popredných tovární z 19. storočia či výrobky zo skla a porcelánu ruských majstrov.
Ako uvádza portál o zaujímavostiach v Petrohrade www.spb-guide.ru, osobitnú pozornosť si zaslúži kompozícia troch voskových figúr a rozprávanie o etapách výroby vodky v Rusku. Expozícia prezentuje, že stolovanie v Rusku nebolo "len" pitím, ale "krásnym spôsobným rituálom, korene ktorého siahajú do hĺbky čias".
Už za vlády cára Petra I. (1682-1725) si obyvatelia Rusi nápoj z pšenice, raže či jačmeňa - obilné víno - známy dnes pod názvom vodka, obľúbili. Ani jedno stolovanie nemohlo byť bez vodky.
Chemik Dmitrij Ivanovič Mendelejev (1834-1907) obhájil 31. januára 1865 v Petrohrade doktorskú dizertáciu "O spájaní liehu s vodou". Niektorí odborníci predpokladajú, že práve táto Mendelejevova práca sa stala základom pre klasický ruský 40-percentný nápoj. V ostatných rokoch však časť bádateľov zastáva názor, že zmienená Mendelejevova práca nemá s vodkou veľa spoločného.
V roku 1864 sa Mendelejev, autor periodickej sústavy prvkov, stal predsedom osobitnej komisie poverenej vypracovaním receptúry a technológie na ruskú vodku. Samotný Mendelejev považoval za ideálnu silu vodky 38 percent. Úradné miesta zaokrúhlili túto úroveň na 40 percent preto, aby sa ľahšie vypočítavala daň za alkohol.
Na ruskom území sa tradične vyrábali rôzne druhy vodky: 38-, 45- i 56-percentné.
Podľa informácií viacerých zdrojov má slovo vodka poľský pôvod a ide o zdrobneninu slova voda. V minulosti sa Poliaci usilovali o získanie názvu nápoja s týmto názvom, ale v roku 1982 sa vtedajšiemu Sovietskemu zväzu na Medzinárodnom arbitrážnom súde v Haagu podarilo dokázať, že pálenie alkoholu sa na ruskom území začalo skôr. Súd v Haagu vtedy potvrdil, že exportný slogan "Only vodka from Russia is genuine Russian vodka!" (Len vodka z Ruska je skutočná ruská vodka!) má právo používať len ruská strana.
V mnohých krajinách Európy i sveta sa vodka okrem čistej formy používa aj v koktailoch. Jedným z najznámejších je napríklad Bloody Mary, vodka v paradajkovom džúse.
Nemecky písaný portál russlandjournal.de zdôraznil, že v Rusku vodka nie je iba alkoholický nápoj, ale súčasť kultúry. V Rusku sa pije "do dna" z pohárika s nožičkou - a vždy sa niečím zaje. To niečo na zahryznutie môže byť jednoduché, ale i luxusné: od kúska čierneho chleba, slaniny, kyslej či kvasenej uhorky až po kaviár či bliny (sladké lievance).
Múzeum ruskej vodky v Petrohrade bolo otvorené 16. októbra 2008 a nachádza sa neďaleko Chrámu svätého Izáka v starobylej budove. Kolekciu múzea tvorí vyše 1000 exponátov. Ide o plagáty, etikety, fotografie z rôznych rokov, portréty významných cárov, kniežat a ďalších vládcov, originálny riad a kuchynské predmety, fľaše z popredných tovární z 19. storočia či výrobky zo skla a porcelánu ruských majstrov.
Ako uvádza portál o zaujímavostiach v Petrohrade www.spb-guide.ru, osobitnú pozornosť si zaslúži kompozícia troch voskových figúr a rozprávanie o etapách výroby vodky v Rusku. Expozícia prezentuje, že stolovanie v Rusku nebolo "len" pitím, ale "krásnym spôsobným rituálom, korene ktorého siahajú do hĺbky čias".
Už za vlády cára Petra I. (1682-1725) si obyvatelia Rusi nápoj z pšenice, raže či jačmeňa - obilné víno - známy dnes pod názvom vodka, obľúbili. Ani jedno stolovanie nemohlo byť bez vodky.
Chemik Dmitrij Ivanovič Mendelejev (1834-1907) obhájil 31. januára 1865 v Petrohrade doktorskú dizertáciu "O spájaní liehu s vodou". Niektorí odborníci predpokladajú, že práve táto Mendelejevova práca sa stala základom pre klasický ruský 40-percentný nápoj. V ostatných rokoch však časť bádateľov zastáva názor, že zmienená Mendelejevova práca nemá s vodkou veľa spoločného.
V roku 1864 sa Mendelejev, autor periodickej sústavy prvkov, stal predsedom osobitnej komisie poverenej vypracovaním receptúry a technológie na ruskú vodku. Samotný Mendelejev považoval za ideálnu silu vodky 38 percent. Úradné miesta zaokrúhlili túto úroveň na 40 percent preto, aby sa ľahšie vypočítavala daň za alkohol.
Na ruskom území sa tradične vyrábali rôzne druhy vodky: 38-, 45- i 56-percentné.
Podľa informácií viacerých zdrojov má slovo vodka poľský pôvod a ide o zdrobneninu slova voda. V minulosti sa Poliaci usilovali o získanie názvu nápoja s týmto názvom, ale v roku 1982 sa vtedajšiemu Sovietskemu zväzu na Medzinárodnom arbitrážnom súde v Haagu podarilo dokázať, že pálenie alkoholu sa na ruskom území začalo skôr. Súd v Haagu vtedy potvrdil, že exportný slogan "Only vodka from Russia is genuine Russian vodka!" (Len vodka z Ruska je skutočná ruská vodka!) má právo používať len ruská strana.
V mnohých krajinách Európy i sveta sa vodka okrem čistej formy používa aj v koktailoch. Jedným z najznámejších je napríklad Bloody Mary, vodka v paradajkovom džúse.
Nemecky písaný portál russlandjournal.de zdôraznil, že v Rusku vodka nie je iba alkoholický nápoj, ale súčasť kultúry. V Rusku sa pije "do dna" z pohárika s nožičkou - a vždy sa niečím zaje. To niečo na zahryznutie môže byť jednoduché, ale i luxusné: od kúska čierneho chleba, slaniny, kyslej či kvasenej uhorky až po kaviár či bliny (sladké lievance).