Belgický výskumník je jedným z tých vedcov, ktorí stoja za objavom častice, ktorá môže spôsobiť revolúciu vo fyzike.
Autor TASR
Brusel 2. júla (TASR) - Belgický fyzik a profesor na Slobodnej univerzite v Bruseli (ULB) Francois Englert netrpezlivo, ale zároveň s obavou, očakáva stredajší (4.7.) vedecký seminár v Európskej organizácie pre jadrový výskum (CERN), uviedla dnes tlačová agentúra Belga.
Ak sa na seminári potvrdí existencia takzvaného Higgsovho bozónu, Englert sa môže tešiť na Nobelovu cenu.
Belgický výskumník je jedným z tých vedcov, ktorí stoja za objavom častice, ktorá môže spôsobiť revolúciu vo fyzike, tak ako ju poznáme. Englert v roku 1964 vypočítal existenciu hypotetickej častice a spolu so svojím, dnes už zosnulým, kolegom Robertom Broutom podľa štandardného modelu častíc vypočítali relativistický model takzvaného Higgsovho mechanizmu, ktorý vysvetľuje pôvod hmotnosti elementárnych častíc.
Častica známa ako Higgsov bozón je vo vedeckej komunite známa aj ako Brout-Englertov-Higgsov bozón alebo skalárny bozón. Médiá o nej s obľubou píšu ako o "božskej častici," čo vedci považujú za prehnané tvrdenie.
"Dúfam, že tento objav bude v stredu potvrdený," povedal Englert pre agentúru Belga.
Pokusy prevádzkované od roku 2008 v hadrónovom urýchľovači častíc (LHC) pod správou CERN dokazujú pravdivosť výpočtov Englerta a iných vedcov, pričom možnosť omylu sa pohybuje na hranici 0,00003 percenta.
Práve počas stredajšieho seminára CERN sa očakáva definitívne potvrdenie existencie Higgsovho bozónu. Ak by sa tak stalo, Francois Englert by bol s veľkou pravdepodobnosťou nominovaný na Nobelovu cenu za fyziku.
Ak sa na seminári potvrdí existencia takzvaného Higgsovho bozónu, Englert sa môže tešiť na Nobelovu cenu.
Belgický výskumník je jedným z tých vedcov, ktorí stoja za objavom častice, ktorá môže spôsobiť revolúciu vo fyzike, tak ako ju poznáme. Englert v roku 1964 vypočítal existenciu hypotetickej častice a spolu so svojím, dnes už zosnulým, kolegom Robertom Broutom podľa štandardného modelu častíc vypočítali relativistický model takzvaného Higgsovho mechanizmu, ktorý vysvetľuje pôvod hmotnosti elementárnych častíc.
Častica známa ako Higgsov bozón je vo vedeckej komunite známa aj ako Brout-Englertov-Higgsov bozón alebo skalárny bozón. Médiá o nej s obľubou píšu ako o "božskej častici," čo vedci považujú za prehnané tvrdenie.
"Dúfam, že tento objav bude v stredu potvrdený," povedal Englert pre agentúru Belga.
Pokusy prevádzkované od roku 2008 v hadrónovom urýchľovači častíc (LHC) pod správou CERN dokazujú pravdivosť výpočtov Englerta a iných vedcov, pričom možnosť omylu sa pohybuje na hranici 0,00003 percenta.
Práve počas stredajšieho seminára CERN sa očakáva definitívne potvrdenie existencie Higgsovho bozónu. Ak by sa tak stalo, Francois Englert by bol s veľkou pravdepodobnosťou nominovaný na Nobelovu cenu za fyziku.