Bratislava 24. októbra (TASR) - Od nedele 25. októbra 2015 začne na území Slovenskej republiky (SR) opäť platiť stredoeurópsky čas (SEČ). V noci zo soboty (24. októbra) na nedeľu (25. októbra) sa v roku 2015 skončí stredoeurópsky letný čas (SELČ). Ručičky hodiniek si bude treba v noci na 25. októbra posunúť z tretej hodiny stredoeurópskeho letného času (SELČ) na druhú hodinu SEČ. Znamená to, že ľudia si budú môcť o hodinu dlhšie pospať. Stredoeurópsky letný čas trval od 29. marca do 24. októbra 2015. V nedeľu 25. októbra 2015 sa Slovensko vráti k stredoeurópskemu času. Ten bude trvať do nedele 27. marca 2016.

O zavedení letného času na území SR rozhodla vláda svojím nariadením z 1. februára 2012 podľa § 1 zákona č. 54/1946 Zb. na roky 2012 až 2016. Týmto nariadením prebralo Slovensko právne záväzné akty Európskej únie.

Myšlienka zmeniť čas tak, aby sa ušetrilo denné svetlo (daylight-saving time), sa prvýkrát objavila v roku 1784 v článku amerického spisovateľa, štátnika, osvietenského mysliteľa, vynálezcu a fyzika Benjamina Franklina (1706-1790). Prvý vážny návrh na zavedenie letného času podal londýnsky staviteľ William Willet roku 1907 v eseji The Waste of Daylight (doslovný preklad: Mrhanie denným svetlom).

V súčasnosti sa letný čas platný v stredoeurópskom priestore odkláňa od koordinovaného svetového času (UTC), nazývaného aj greenwichský stredný čas (GMT - Greenwich Mean Time), o dve hodiny, v období od októbra do marca sa táto oblasť vracia k svojmu pôvodnému stredoeurópskemu času, odklonenému od UTC o hodinu dopredu.

Na území súčasnej Slovenskej republiky (SR) sa letný a stredoeurópsky čas, nazývaný aj ako tzv. zimný čas, zaviedol prvýkrát v priebehu 1. svetovej vojny v rokoch 1915 a 1916, potom v rokoch 1940 až 1949. Od roku 1979 sa SELČ uplatňoval každý rok. Až do roku 1995 trval SELČ šesť mesiacov. Od roku 1996, keď sa dĺžka SELČ na Slovensku zosúladila so smernicami Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie, trvá SELČ sedem mesiacov.

Zmenu času využíva väčšina členských štátov Európskej únie i niektoré štáty USA. So zmenou času mali skúsenosti napríklad aj obyvatelia Ruskej federácie i ďalších štátov sveta. Pôvodnou myšlienkou pri zavádzaní letného času bolo ušetriť elektrickú energiu a lepšie využiť prirodzené denné svetlo. Kritici posúvania hodinových ručičiek už niekoľko rokov tvrdia, že úspora energie je minimálna, letný čas mnohým ľuďom narúša biorytmus a podpisuje sa pod zdravotné problémy.

Zmena času pôsobí na ľudí individuálne. Odporcovia posunu hodinových ručičiek konštatujú, že striedanie letného a stredoeurópskeho času vyvoláva u niektorých ľudí psychické poruchy, depresie a únavu.

Zmenu biorytmu cítia údajne aj domáce zvieratá.

Podľa psychológov možno tieto problémy zvládnuť už v priebehu niekoľkých dní vhodne zvoleným relaxom a odpočinkom.