Juraj Gabura, ktorý je považovaný za otca slovenskej dominikánskej rodiny, oslávil narodeniny v Dunajskej Lužnej (okres Senec).
Autor TASR
Bratislava/Dunajská Lužná 21. januára (TASR) – Pravdepodobne najstarší rehoľník a kňaz na Slovensku, Akvinas Juraj Gabura, sa 17. januára dožil 104. rokov. Gabura, ktorý je považovaný za otca slovenskej dominikánskej rodiny, oslávil narodeniny v Dunajskej Lužnej (okres Senec). Informuje o tom Konferencia biskupov Slovenska (KBS) na svojom webe.
Gabura sa narodil 17. januára 1915 v Dolnom Kubíne - Veľkom Bysterci a po maturite v Bratislave vstúpil v roku 1933 do Rehole dominikánov v Olomouci.
Po kňazskej vysviacke v roku 1939 pôsobil v Trenčíne. V novembri 1952 bol odsúdený na doživotie za tzv. trestný čin velezrady za to, že vyspovedal príslušníkov Bielej légie. Po ôsmich rokoch väznenia bol prepustený na amnestiu v roku 1960, pracoval ako robotník a skladník a popri tom sa venoval intenzívnemu apoštolátu v rodinách, ako aj ilegálnej obnove dominikánskej rehole na Slovensku.
Jeho život zachytil aj dokumentárny film Akvinas - svedok viery. Ako uviedla KBS, narodenín sa dožil v dobrom zdravotnom stave. Ešte stále dokáže slúžiť svätú omšu v koncelebrácii. Neustále sa modlí a svoje terajšie utrpenie, ako vraví, "premieňa na lásku" a praje si jediné: "Čo najpokornejšie sa Pánu Bohu klaňať a čo najvrúcnejšie ho milovať."
Gabura sa narodil 17. januára 1915 v Dolnom Kubíne - Veľkom Bysterci a po maturite v Bratislave vstúpil v roku 1933 do Rehole dominikánov v Olomouci.
Po kňazskej vysviacke v roku 1939 pôsobil v Trenčíne. V novembri 1952 bol odsúdený na doživotie za tzv. trestný čin velezrady za to, že vyspovedal príslušníkov Bielej légie. Po ôsmich rokoch väznenia bol prepustený na amnestiu v roku 1960, pracoval ako robotník a skladník a popri tom sa venoval intenzívnemu apoštolátu v rodinách, ako aj ilegálnej obnove dominikánskej rehole na Slovensku.
Jeho život zachytil aj dokumentárny film Akvinas - svedok viery. Ako uviedla KBS, narodenín sa dožil v dobrom zdravotnom stave. Ešte stále dokáže slúžiť svätú omšu v koncelebrácii. Neustále sa modlí a svoje terajšie utrpenie, ako vraví, "premieňa na lásku" a praje si jediné: "Čo najpokornejšie sa Pánu Bohu klaňať a čo najvrúcnejšie ho milovať."