V deň Paschy - deň Christovho zmŕtvychvstania - duchovní zvyčajne posväcujú jedlá. Prevažne ide o biely sladký koláč, mäso, syr, tvaroh, vajíčka, hrudku.
Autor TASR
Bratislava 5. apríla (TASR) - Pravoslávni veriaci vo svete i na Slovensku sa pripravujú 6. apríla sláviť Veľký piatok. Duchovná služba v tento deň je venovaná spomínaniu na ukrižovanie, smrť Spasiteľa, na sňatie z kríža a na Jeho pochovanie. Na modlitbách, ktoré sa tradične začínajú už vo štvrtok večer, sa v chráme čítajú evanjeliové texty o svätom utrpení Christa. Pravoslávna Veľká noc v tomto roku pripadla na 8. apríla.
Na Veľký piatok sa neslúži liturgia, keďže v tento deň sám Spasiteľ priniesol seba samého ako obetu. Modlitby sa končia o tretej hodine, v čase smrti Isusa Christa (Ježiša Krista) na kríži a jeho následnom sňatí z kríža a uložení do hrobu.
Veľkonočná (paschálna) služba sa začína v noci na nedeľu a je naplnená radosťou. Pravoslávne zdroje ju označujú za "hymnus svetlému Christovmu zmŕtvychvstaniu", za "zmierenie človeka s Bohom", za "víťazstvo života nad smrťou".
Nadchádzajúca nedeľa, Pascha, Christovo zmŕtvychvstanie, je najväčší a najsvetlejší kresťanský sviatok. Je to deň, ktorým sa zavŕšil prechod človeka zo smrti k životu, zo zeme k nebu. Pascha sa považuje za najstarší a najdôležitejší sviatok kresťanského cirkevného roku. Veriaci sa pozdravujú slovami: Christos Voskrese! a odpovedá sa naň: Voistinu voskrese! - Christos vstal z mŕtvych! V pravde vstal z mŕtvych!
V deň Paschy - deň Christovho zmŕtvychvstania - duchovní zvyčajne posväcujú jedlá. Prevažne ide o biely sladký koláč, mäso, syr, tvaroh, vajíčka, hrudku. Pod dlhom pôste sa začína slávnostné stolovanie.
Celý týždeň pred Veľkou nocou, nazývaný Strastný týždeň (niekde aj: Strastná sedmica), si pravoslávni pripomínali posledné dni života Isusa Christa na zemi, jeho utrpenie, ukrižovanie a pochovanie. V roku 2018 Strastný týždeň pripadol na 2.-7. apríla, v pravoslávii je to najdôležitejší týždeň v celom liturgickom roku.
Na Veľký piatok sa neslúži liturgia, keďže v tento deň sám Spasiteľ priniesol seba samého ako obetu. Modlitby sa končia o tretej hodine, v čase smrti Isusa Christa (Ježiša Krista) na kríži a jeho následnom sňatí z kríža a uložení do hrobu.
Veľkonočná (paschálna) služba sa začína v noci na nedeľu a je naplnená radosťou. Pravoslávne zdroje ju označujú za "hymnus svetlému Christovmu zmŕtvychvstaniu", za "zmierenie človeka s Bohom", za "víťazstvo života nad smrťou".
Nadchádzajúca nedeľa, Pascha, Christovo zmŕtvychvstanie, je najväčší a najsvetlejší kresťanský sviatok. Je to deň, ktorým sa zavŕšil prechod človeka zo smrti k životu, zo zeme k nebu. Pascha sa považuje za najstarší a najdôležitejší sviatok kresťanského cirkevného roku. Veriaci sa pozdravujú slovami: Christos Voskrese! a odpovedá sa naň: Voistinu voskrese! - Christos vstal z mŕtvych! V pravde vstal z mŕtvych!
V deň Paschy - deň Christovho zmŕtvychvstania - duchovní zvyčajne posväcujú jedlá. Prevažne ide o biely sladký koláč, mäso, syr, tvaroh, vajíčka, hrudku. Pod dlhom pôste sa začína slávnostné stolovanie.
Celý týždeň pred Veľkou nocou, nazývaný Strastný týždeň (niekde aj: Strastná sedmica), si pravoslávni pripomínali posledné dni života Isusa Christa na zemi, jeho utrpenie, ukrižovanie a pochovanie. V roku 2018 Strastný týždeň pripadol na 2.-7. apríla, v pravoslávii je to najdôležitejší týždeň v celom liturgickom roku.