Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Jom kippur (deň zmierenia) je sviatok, počas ktorého by sa ľudia mali zmieriť medzi sebou, najmä však uzavrieť mier s Najvyšším. Začína sa už dnes po západe slnka.
Autor TASR
Jeruzalem 29. septembra (TASR) - Na 30. septembra pripadol v tomto roku židovský sviatok Jom kippur. Pre veriacich židov ide o najvážnejší sviatok v roku, ktorý sa začne sláviť už dnes, 29. septembra, po západe slnka.
Jom kippur (deň zmierenia) je sviatok, počas ktorého by sa ľudia mali zmieriť medzi sebou, najmä však uzavrieť mier s Najvyšším. Preto veriaci strávia celý deň v modlitbách, nejedia, nepijú a vzdajú sa akéhokoľvek luxusu aj pohodlia. V Izraeli sa počas tohto sviatku zvyčajne zastaví život.
Týmto sviatkom vrcholí desaťdňové obdobie pokánia, ktoré sa začalo začiatkom židovského Nového roka, Roš ha-šana 5778 (v tomto roku 20. septembra po západe slnka a 21. septembra).
Za desať dní, od Roš ha-šana po Jom kippur, si majú ľudia napraviť svoje naštrbené vzťahy a nevyriešené konflikty a nájsť pokoj so sebou a svojím okolím. Na deň zmierenia predstúpia pred Hospodina v skromnosti, pokore, očistení.
Ústredný zväz židovských náboženských obcí v Slovenskej republike (UZZNO) na svojej webovej stránke zdôraznil, že "základnou myšlienkou sviatku Jom kippur je zmierenie, očistenie svedomia, boj proti zlu a pre dobro, zmierenie s Bohom aj s ľuďmi."
Federácia židovských obcí v Českej republike (FZO) na svojom webe konštatuje, že 10. deň mesiaca tišri - Jom kippur - je pre mnohých židov najvýznamnejší deň v židovskom kalendári. V ten deň Boh odpustil Izraelitom zhotovenie zlatého teľaťa, v ten deň sa Abrahám obrezal a uzatvoril zmluvu s Hospodinom. V synagógach veriaci vyznávajú svoje hriechy. Mnohí sú oblečení do bieleho rubáša.
Počas tohto dňa veriaci židia dodržiavajú prísny pôst. Rodiny slávia tento sviatok v synagóge; po skončení slávenia sa vrátia domov a doprajú si ľahké jedlo.
Jom kippur (deň zmierenia) je sviatok, počas ktorého by sa ľudia mali zmieriť medzi sebou, najmä však uzavrieť mier s Najvyšším. Preto veriaci strávia celý deň v modlitbách, nejedia, nepijú a vzdajú sa akéhokoľvek luxusu aj pohodlia. V Izraeli sa počas tohto sviatku zvyčajne zastaví život.
Týmto sviatkom vrcholí desaťdňové obdobie pokánia, ktoré sa začalo začiatkom židovského Nového roka, Roš ha-šana 5778 (v tomto roku 20. septembra po západe slnka a 21. septembra).
Za desať dní, od Roš ha-šana po Jom kippur, si majú ľudia napraviť svoje naštrbené vzťahy a nevyriešené konflikty a nájsť pokoj so sebou a svojím okolím. Na deň zmierenia predstúpia pred Hospodina v skromnosti, pokore, očistení.
Ústredný zväz židovských náboženských obcí v Slovenskej republike (UZZNO) na svojej webovej stránke zdôraznil, že "základnou myšlienkou sviatku Jom kippur je zmierenie, očistenie svedomia, boj proti zlu a pre dobro, zmierenie s Bohom aj s ľuďmi."
Federácia židovských obcí v Českej republike (FZO) na svojom webe konštatuje, že 10. deň mesiaca tišri - Jom kippur - je pre mnohých židov najvýznamnejší deň v židovskom kalendári. V ten deň Boh odpustil Izraelitom zhotovenie zlatého teľaťa, v ten deň sa Abrahám obrezal a uzatvoril zmluvu s Hospodinom. V synagógach veriaci vyznávajú svoje hriechy. Mnohí sú oblečení do bieleho rubáša.
Počas tohto dňa veriaci židia dodržiavajú prísny pôst. Rodiny slávia tento sviatok v synagóge; po skončení slávenia sa vrátia domov a doprajú si ľahké jedlo.
