Bratislava 2. decembra (TASR) - V sobotu 2. decembra uplynie desať rokov odvtedy, kedy sa začala prestavba bratislavského Starého mosta, pričom práce sa oficiálne ukončili v polovici decembra 2015.

Hlavné mesto Bratislava 22. októbra 2013 podpísalo so zástupcami konzorcia troch firiem na čele s Eurovia SK zmluvu o rekonštrukcii Starého mosta cez rieku Dunaj a vybudovanie električkovej trate do bratislavskej Petržalky. V ranných hodinách 2. decembra 2013 sa Starý most uzavrel pre verejnosť a na oceľovej konštrukcii symbolicky odkrútili aj prvé tri matice, čím sa začala jeho rekonštrukcia.

Nový bratislavský Starý most v noci 24. októbra 2015 preklenul Dunaj. Oficiálne sa práce skončili 15. decembra 2015. O deň neskôr si stavbu od zhotoviteľa prevzalo hlavné mesto, verejnosti však nebol sprístupnený.

Po novom Starom moste v skúšobnej prevádzke prvýkrát prešli dve električky 16. februára 2016. Pre verejnosť, ale len pre chodcov a cyklistov, otvorili most 19. mája 2016. Električky v plnom rozsahu začali po Starom moste premávať od 8. júla 2016.

Rekonštrukcia stála 58,8 milióna eur bez DPH. Na financovaní sa 85-percentami podieľala Európska únia, desiatimi percentami štát a piatimi percentami mesto.

Prvé písomne zmienky o prvých dvoch drevených vojenských mostoch na území dnešnej Bratislavy pochádzajú z druhej polovice 13. storočia. Obyvatelia mesta však chceli pevný most, pretože rôzne drevené, pontónové, kyvadlové či loďkové mosty, po ktorých sa dovtedy cez Dunaj prechádzalo, nemohli pri veľkej vode či počas zimy zabezpečiť nerušenú premávku. Ich želanie sa stalo skutočnosťou až v roku 1889, keď sa 12. augusta začala stavba pevného oceľového mosta.

Nové dielo slávnostne otvoril 30. decembra 1890 cisár František Jozef I. a most niesol aj meno panovníka. Most mal dĺžku takmer 459 metrov a stál na mohutných kamenných pilieroch, ktoré boli vytesané v Devínskej Novej Vsi. Celkové náklady na stavbu mosta, dosiahli takmer dva milióny zlatých.

Čoskoro bola vedľa cestného mosta dokončená aj železničná časť, ktorú osadili na spoločných pilieroch s cestným mostom. Od roku 1891 po moste jazdili aj vlaky medzi Bratislavou a Petržalkou. Ďalšia koľajová doprava na moste Františka Jozefa pribudla v roku 1914, kedy do prevádzky uviedli električku, ktorá spájala Bratislavu s Viedňou.

Po vzniku Československej republiky v roku 1918 sa most volal Dunajský a od 28. októbra 1934 zasa Štefánikov most. Koncom druhej svetovej vojny vyhodili ustupujúce nemecké jednotky v noci z 2. na 3. apríla 1945 Štefánikov most do vzduchu. Po dobytí Bratislavy vybudovali vojaci Červenej armády nový železný most, ktorý dali do prevádzky 3. februára 1946, aj preto do roku 1990 niesol názov Most Červenej armády. Od roku 1990 sa volá Starý most.

K obnoveniu električkovej dopravy do Petržalky po Sad Janka Kráľa došlo v roku 1951. V roku 1961 však uplynula plánovaná životnosť provizórneho mosta, preto na moste obmedzili premávku vozidiel ťažších ako 12 ton a vylúčili z neho aj električkovú dopravu. Hoci toto obmedzenie malo byť pôvodne len krátkodobé, napokon pretrvalo viac ako pol storočie.

V súčasnosti spája pravú a ľavú stranu Dunaja v Bratislave šesť mostov - Starý most, Most SNP, Prístavný most, Most Lanfranconi, Most Apollo a Lužný most.