Na archívnej snímke vpravo Janka Šperková, dcéra Petra Šperku, vľavo tabuľa pre jej otca. Foto: TASR Milan Kapusta
V noci z 22. na 23. júna 2013, o 22.30 h., vtrhlo do základného tábora vo výške 4200 metrov šestnásť ozbrojených teroristov oblečených v uniformách miestnych bezpečnostných síl.
Islamabad/Bratislava 22. júna (TASR) - Ľudia zomierajú aj v horách, zabijú ich prírodné sily, lavína, stane sa smrteľný úraz, ale nikdy sa nestalo, aby zomreli násilnou smrťou. Týmito slovami opísal Milan Vranka, publicista a autor literatúry faktu, v knihe Poprava pod Nanga Parbatom tragédiu, ku ktorej došlo pod touto najzápadnejšou himalájskou osemtisícovkou.
Vo štvrtok 22. júna uplynie 10 rokov odvtedy, kedy po prvý raz v histórii horolezectva zaútočili na expedíciu teroristi. Brutálne popravili jedenásť ľudí, z toho desať horolezcov, medzi ktorými boli aj dvaja Slováci Anton Dobeš a Peter Šperka.
Nanga Parbat (8125 m) je deviatym najvyšším zo 14 hlavných vrcholov sveta nad 8000 metrov. Jeho názov znamená Holý vrch, ale pre svoju ťažkú zdolateľnosť má tiež prezývku Killer Mountain (Zabijácka hora), pretože na svedomí má mnoho obetí z radov tých, ktorí sa ju snažili pokoriť. Tentoraz ale nezabíjala hora, ale ľudia.
V noci z 22. na 23. júna 2013, o 22.30 h., vtrhlo do základného tábora vo výške 4200 metrov šestnásť ozbrojených teroristov oblečených v uniformách miestnych bezpečnostných síl. Väčšina z vyše 60 horolezcov sa v tom čase nachádzala vo výškových táboroch, čo im zachránilo život.
Útočníkov zaujímali len cudzinci. S revom "Vyjdite von! Taliban! Al-Káida!" vyvliekli horolezcov zo stanov a spútali ich. Vzápätí ich brutálne postrieľali. Teroristi zavraždili desiatich zahraničných horolezcov zo šiestich krajín - z Litvy, z Ukrajiny, z Číny, zo Spojených štátov, z Nepálu a domáceho pakistanského kuchára.
Na archívnej snímke posledná rozlúčka s druhým horolezcom Antonom Dobešom, ktorý bol zavraždený pri teroristickom útoku v Pakistane. Foto: TASR - Radovan Stoklasa
Obeťami ich vyčíňania sa stali aj dvaja slovenskí horolezci a horskí záchranári Anton Dobeš a Peter Šperka. Krátko pred tým ako napadli základný tábor ozbrojenci, vrátili sa doň z druhého výškového tábora. Ľudia, ktorí iným v horách zachraňovali životy, prišli krutým spôsobom o tie svoje.
Práve Anton Dobeš sa stal poslednou oficiálne potvrdenou obeťou masakra. "Po rane istoty do zátylku ho totiž podľa tváre nebolo možné spoznať," konštatuje vo svojej knihe horolezecký publicista Milan Vranka. Slovenskí horolezci boli členmi desať člennej ukrajinsko-gruzínsko-slovenskej delegácie. Z jej desiatich členov zahynula rukou teroristov presne polovica.
Palestínske úrady vyzvali po útoku všetky expedície, bolo ich deväť z 19-tich krajín, aby ukončili svoje pôsobenie na Nanga Parbate. Horolezcom, ktorí prežili zabezpečili prevoz do bezpečia.
K útoku sa prihlásili členovia pakistanskej vetvy radikálneho islamistického hnutia Taliban. Podľa ich hovorcu, akcia bola odplatou za útoky amerických bezpilotných lietadiel na území Pakistanu a reakciou na zabitie jedného z ich lídrov americkým bezpilotným lietadlom. Militanti chceli zabitím cudzincov vyslať svetu odkaz, aby ukončil používanie bezpilotných lietadiel na likvidáciu ich členov.
V októbri 2013 pribudli na Symbolickom cintoríne pri Popradskom plese ďalšie dve tabuľky s menom Antona Dobeša a Petra Šperku - prvýkrát ľuďom, ktorí prišli o život v horách po útoku teroristov.
Zdroj: https://www.olympic.sk, M. Vranka: Poprava pod Nanga Parbatom (2015)
