Mar del Plata/Bratislava 11. marca (TASR) - Argentínsky hudobný skladateľ Astor Piazzolla výrazne zasiahol do hudby 20. storočia. Okrem hry na klavír sa preslávil aj virtuóznou hrou na bandoneón, nástroji neodlučiteľne spätom s argentínskym tangom. Piazzollovo tango nuevo sa však odlišovalo od tradičného tanga začlenením prvkov jazzu a klasickej hudby. Od narodenia Astora Piazzollu uplynie vo štvrtok 11. marca 100 rokov.

Astor Piazzolla sa narodil 11. marca 1921 v Mar del Plata, v rodine pochádzajúcej z Talianska, ktorej predkovia sa do Argentíny presťahovali koncom 19. storočia. Štyri roky po narodení budúceho svetoznámeho skladateľa, v roku 1925, sa rodina presťahovala do New Yorku.

Odmalička počúval jazzové nahrávky a tangá v podaní tangového orchestra Carlosa Gardela a Julia de Cara. Ako osemročný dostal Piazzolla od otca prvý bandoneón (druh chromatickej mechovej ťahacej harmoniky štvorcového tvaru), ktorý mu ho kúpil v jednej z newyorských záložní. Postupne sa naučil hrať nielen na bandoneón, ale aj na klavír a gitaru. Ešte v New Yorku hrával v rôznych hudobných zoskupeniach venujúcich sa tangu.

V roku 1936 sa rodina vrátila do Argentíny a usadila sa opäť v meste Mar del Plata. Aj po návrate do vlasti sa Piazzolla venoval argentínskemu tangu a bol členom viacerých hudobných skupín. V roku 1938 sa presťahoval do Buenos Aires a o rok neskôr sa stal bandoneónistom v tango orchestri Anibal Troilo, ktorý v tej dobe patril k najznámejším v Argentíne.

Piazzola sa však venoval aj klasickej hudbe. V roku 1941 študoval u známeho skladateľa Alberta Ginasteru, ktorý ho zasvätil do komponovania pre klasické orchestre. Hru na klavír si zasa zdokonaľoval pod dohľadom klaviristu Raúla Spivaka.

V roku 1946 založil Piazzolla vlastný tangový orchester, pre ktorý komponoval tangové skladby, pri ktorých experimentoval so zvukom a kompozíciou klasického argentínskeho tanga.

V roku 1951 skomponoval symfonickú skladbu Buenos Aires, vďaka ktorej mohol absolvovať štúdium u francúzskej skladateľky Nadii Boulangerovej v Paríži. Vďaka nej prenikol hlbšie do tvorby skladateľov ako Maurice Ravel, Igor Stravinskij, Béla Bartók či Paul Hindemith. Boulangerová mu však odporučila, aby nehľadal inšpiráciu len v ich dielach, ale predovšetkým v sebe a v argentínskom tangu.

Pod jej vplyvom začal od roku 1954 pracovať na osobitom hudobnom štýle, ktorý neskôr nazval nuevo tango. Jeho následná tvorba bola výsledkom celoživotnej fascinácie týmto juhoamerickým tancom, ktorý sa mu stal základným východiskom a na základe ktorého vytvoril svoj špecifický skladateľský rukopis.



V roku 1960 založil Quintet Nuevo Tango - v zložení bandeón, klavír, husle, elektrická gitara a kontrabas, ktoré sa venovalo interpretácii jeho skladieb. Pre toto zoskupenie bola pôvodne určená aj Piazzollova známa skladba Štyri ročné obdobia v Buenos Aires z rokov 1965–1970. Jej jednotlivé časti vznikli ako samostatné skladby, ktoré boli až neskôr spojené do cyklu.

Piazollovú tvorbu s nadšením prijímali v USA a v Európe, menej však v Argentíne, kde sa pre jeho inovácie s tangom stretávala s nepochopením. K zmene došlo až v 80. rokoch minulého storočia, keď začal byť Piazzolla vnímaný ako "záchranca" tanga.

K popularite Piazzollovej hudby v celosvetovom meradle prispelo aj to, že sa jeho viaceré kompozície objavili aj vo filmoch, v reklamách či televíznych reláciách.

Medzi najznámejšie Piazzollove hudobno-klasické diela patrí Koncert pre gitaru, bandoneón a orchester (1979) či tangové skladby pre bandoneón a sláčikové kvarteto z roku 1980, skomponované pre sláčikové kvarteto - Kronos Quartet.

Astor Piazzolla, ktorý posunul hudobné hranice argentínskeho tanga, zomrel 4. júla 1992 v Buenos Aires.