Štítnik/Bratislava 6. septembra (TASR) - Literárnou kritikou je básnik Ctibor Štítnický zaraďovaný medzi typických predstaviteľov socialistického realizmu. Po druhej svetovej vojne zastával aj viaceré významné funkcie v oblasti kultúry. Bol šéfredaktorom Kultúrneho života, riaditeľom vydavateľstva Slovenský spisovateľ či šéfom Československého filmu v Bratislave. Po roku 1968 sa však aj jeho dotkli normalizačné roky a patril k autorom, ktorého knihy sa nesmeli publikovať. Od jeho narodenia uplynie v utorok 6. septembra 100 rokov.

Ctibor Štítnický, vlastným menom Tibor Dörner, sa narodil 6. septembra 1922 v Štítniku. Po gymnaziálnych štúdiách v Rožňave a Tisovci sa vzdelával na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity (dnes Univerzita Komenského) v Bratislave, ale vysokoškolské štúdiá nedokončil. V roku 1944 vstúpil totiž do odboja ako člen partizánskej skupiny Slávia v Gemeri. Pôsobil aj ako hlásateľ a redaktor Slobodného slovenského vysielača v Banskej Bystrici a tiež vo frontovom vysielači v Košiciach.

Po oslobodení pracoval v rokoch 1945 - 1949 v bratislavskom rozhlase a potom rok na Ministerstve informácií v Prahe. V rokoch 1950 - 1957 bol tajomníkom Zväzu slovenských spisovateľov a nasledujúce dva roky sa venoval len literárnej činnosti. Jeho ďalším pôsobiskom bolo vydavateľstvo Slovenský spisovateľ, kde bol najprv zastupujúci riaditeľ (1959 - 1960), neskôr riaditeľ (1963 - 1965). Zastával aj post šéfredaktora časopisu Kultúrny život (1960 - 1963).

V rokoch 1966 - 1970 pôsobil ako riaditeľ Slovenskej filmovej tvorby v rámci Československého štátneho filmu. Pod jeho vedením vzniklo na bratislavskej Kolibe okolo 40 hraných filmov, medzi nimi takmer všetky diela slovenskej novej vlny a celý rad snímok režisérov ako Štefan Uher, Stanislav Barabáš, Peter Solan či Martin Hollý. Z tejto funkcie Ctibora Štítnického však v roku 1970 odvolali a na takmer dvadsať rokov mal zákaz literárnej a novinárskej publicity. Do roku 1989 bol pracovníkom Slovenského knižného veľkoobchodu.

Prvé básne uverejňoval v časopisoch Nový rod, Rozvoj a Napred. Prispieval aj do periodík Tvorba, Elán, Pravda, Národná obroda a Tribúna. Knižne debutoval v roku 1943 básnickou zbierkou Presýpacie hodiny. Po roku 1945 sa zaradil k autorom socialistického realizmu a vydal zbierky Červená šatka (1946), Pochod miliónov (1949), Jarná pieseň družstevníka (1950), Rodina (1952), Na teba myslím (1954) a Chlieb a ruže (1959).

Čitateľsky asi najúspešnejšou knihou Ctibora Štítnického sa stal výber z jeho intímnej lyriky, ktorý po prvý raz vyšiel v roku 1966 pod názvom Ostaň tu ešte chvíľu. Príťažlivosť knihy, ktorá sa v roku 1967 dočkala ďalšieho vydania, zvýraznili aj čiernobiele ženské akty umeleckej fotografky Oľgy Bleyovej.

Záujem o Štítnického knihu narástol v normalizačných rokoch, ktoré autor musel stráviť mimo oficiálneho literárneho diania. Knižný výber jeho ľúbostnej lyriky sa stal antikvariátnou raritou.

Okrem poézie pre dospelých sa venoval i tvorbe pre deti a mládež, ktorým venoval knihy Jarný karneval (1960) a Rozprávky na predaj (1968). Ako prekladateľ sa sústredil na priblíženie poézie maďarských autorov, najmä Gyulu Illésa a Imre Madácha.

Ctibor Štítnický zomrel 12. júna 2002 v Bratislave vo veku 79 rokov.