Southampton/Bratislava 20. januára (TASR) – Nekorektný humor, naháňačky a odkazy na nemú grotesku patria k črtám televíznych šou, ktorými britský komik Benny Hill zabával publikum viac než tri desaťročia.

Jeho veľkým vzorom bol jeho krajan Charlie Chaplin, no dojalo ho k slzám, keď zistil, že ich obdiv bol vzájomný. Prezradil mu to Chaplinov syn Eugene a keď ho priviedol do bytu, v ktorom žil jeho otec, na Chaplinovej polici ležali odložené videokazety s The Benny Hill Show. Jeho obdivovateľmi boli napríklad aj spevák Michael Jackson či raper Snoop Dogg.

V nedeľu 21. januára uplynie 100 rokov od narodenia legendárneho anglického komika, zabávača a herca Bennyho Hilla.

Benny Hill, vlastným menom Alfred Hawthorn Hill sa narodil 21. januára 1924 v anglickom meste Southampton. Jeho otec aj strýko vystupovali v cirkuse, čo nepochybne ovplyvnilo jeho smerovanie. Takisto v škole, kde bol neraz terčom posmechu a šikanovania, sa snažil brániť tým, že zabával spolužiakov.

Od svojich šestnástich rokov pracoval v rôznych profesiách – rozvážal mlieko, bol šoférom a keď ho v roku 1942 počas 2. svetovej vojny povolali do armády, slúžil ako mechanik a vodič nákladných áut v Normandii.

Po vojne sa vydal na dráhu šoubiznisu. Meno Benny si dal podľa svojho obľúbeného zabávača Jacka Bennyho. Pracoval v rozhlase a v roku 1950 sa prvý raz objavil v televízii. Svoje zábavné programy prezentoval v rôznych podobách od 15. januára 1955 do 16. mája 1991.

V BBC si čoskoro všimli jeho všestranné herecké i hudobné nadanie a v roku 1957 získal ocenenie BBC – nová tvár roka. V rokoch 1962-1963 sa objavil v sitcome Benny Hill. Od roku 1969 sa potom začala hviezdna kariéra programu The Benny Hill Show (Šou Bennyho Hilla).

V tom čase už jeden z najpopulárnejších britských umelcov mal okolo seba stabilný tím spolupracovníkov ako boli herci Jackie Wright, Henry McGee či Bob Todd. Program ponúkal zmes záznamov zo živých vystúpení, piesní a nakrútených scénok s prvkami absurdného a čierneho humoru, ale aj nemej grotesky – tradičnými sa stali hromadné divoké naháňačky a spolu s nimi známa skladba Yakety Sax amerického saxofonistu Bootsa Randolpha. Odkazy či parafrázy na tieto scénky sa vyskytujú v mnohých filmoch vrátane animovaného seriálu Simpsonovci, či detských rozprávok o Ovečke Shaun.

V roku 1972 získala Šou Bennyho Hilla britskú cenu BAFTA za najlepší scenár. Sledovanosť v tejto dekáde prekračovala 20 miliónov divákov. K popularite komika prispelo aj jeho sporadické účinkovanie na filmovom plátne. Objavil sa napríklad v dobrodružnej komédii Kena Annakina Those Magnificent Men in Their Flying Machines (Báječní muži na lietajúcich strojoch, 1965), či v komédii The Italian Job (Prácička v Taliansku) nakrútenej v roku 1969.

Neskôr sa na adresu Bennyho Hilla začala objavovať kritika, že jeho humor je plytký, obsahuje sexistické prvky a erotické narážky. Kritické ohlasy, aj pokles sledovanosti a finančné náklady boli príčinami, prečo v roku 1989 spoločnosť Thames vysielanie šou zastavila. Ako povedal jeden zo spolupracovníkov Bennyho Hilla, práve toto bol moment "začiatkom umelcovej smrti".

V roku 1990 pokračoval v nakrúcaní scénok pre americké televízie – bol jedným z mála anglických komikov, ktorí si získali srdcia divákov za oceánom. Spoločnosť Thames Television sa napokon na základe početných žiadostí divákov rozhodla obnoviť vysielanie programu v podobe reedície starších dielov. Práve 20. apríla 1992, keď Benny Hill zomrel, prišla mu poštou nová zmluva s televíziou.

Komika sužovali dlhší čas zdravotné problémy spojené s nadváhou. Po srdcovom záchvate 24. februára 1992 mu lekári odporúčali schudnúť a podstúpiť zákrok, pri ktorom by mu voperovali by-pass. Zomrel 20. apríla 1992 v kresle pred televízorom. Keďže žil sám, jeho telo našli až o dva dni neskôr.

Napriek popularite a značnému majetku žil Benny Hill osamelým a skromným životom. Nikdy nevlastnil dom, byt ani auto. Chodil po meste pešo, nakupoval v supermarketoch a nosil prešívané šaty. Jeho záľubou bolo cestovanie – bol frankofil, ovládal francúzštinu i viacero ďalších jazykov. Jeho šou mohli v 90. rokoch vidieť aj českí a slovenskí diváci.