Brno/Bratislava 23. apríla (TASR) – Jiří Sequens zasvätil svoj život filmovému umeniu. V bývalom Československu sa postupne vyprofiloval na jedného z najrozporuplnejších filmových tvorcov, ktorý mal na jednej strane nesporný talent a vynikajúco ovládal svoje remeslo, ale na strane druhej tieto schopnosti využíval na tvorbu filmov poplatných komunistickému režimu.

Od narodenia českého filmového a televízneho režiséra i scenáristu Jiřího Sequensa uplynie v sobotu 23. apríla 100 rokov.

Jiří Sequens sa narodil 23. apríla 1922 v Brne. Vyštudoval gymnázium a dramatické oddelenie na konzervatóriu v rodnom meste. Už ako študent účinkoval na scéne Zemského divadla a pracoval v brnianskom rozhlase.

Po skončení druhej svetovej vojny odišiel v roku 1946 študovať do Moskvy na prestížny Všeruský štátny inštitút kinematografie S. A. Gerasimova (VGIK), kde v roku 1947 pracoval ako asistent Sergeja Gerasimova na filme Mladá garda. V štúdiu pokračoval na parížskej vysokej filmovej škole IDHEC (1948-1949).

Po návrate do Československa pôsobil ako režisér v Divadle E. F. Buriana a v rokoch 1949-1950 bol umeleckým vedúcim novovzniknutého Divadla státního filmu. V tomto období začal aj režisérsku dráhu vo Filmovom štúdiu Barrandov a v roku 1951 natočil svoj prvý celovečerný film, agitku o zakladaní poľnohospodárskych družstiev - Cesta ke štěstí. V tejto filmovej prvotine Jiřího Sequensa hrala Jiřina Švorcová mladú brigádničku, ktorá sa chcela stať traktoristkou.

Celosvetové uznanie a niekoľko cien z medzinárodných filmových festivalov priniesla Sequensovi vojnová dráma o atentáte na zastupujúceho ríšskeho protektora v Čechách a na Morave Reinharda Heydricha nazvaná Atentát (1964). Vierohodne zachytávala prípravy atentátu, jeho realizáciu, ako aj posledný boj výsadkárov proti nacistickej presile.

Uznanie si režisér vyslúžil aj krimiseriálom Hříšní lidé města pražského (1968-1969) o prípadoch z obdobia prvej ČSR. Vyšetrovateľ Vacátko v podaní herca Jaroslava Marvana sa potom stal aj hlavným hrdinom niekoľkých celovečerných filmov, napríklad Pěnička a Paraplíčko (1970), Smrt černého krále (1971) či Vražda v hotelu Excelsior (1971).

Neslávne sa Jiří Sequens preslávil propagandistickým seriálom Tridsať prípadov majora Zemana (1974-1979), ktorý sa stal vlajkovou loďou komunistickej televíznej tvorby. Remeselne pútavo natočený seriál, v hlavnej úlohe s Vladimírom Brabcom, mapoval obdobie rokov 1945 až 1975, ale pri úprave poviedok založených na reálnych kriminálnych prípadoch sa dopúšťal prekrúcania povojnovej histórie podľa optiky, akou chcela minulosť vidieť komunistická strana a jej bezpečnostné zložky.

Posledným Sequensovým filmom bola krutá romanca so spevmi a tancom s názvom Dva na koni, jeden na oslu (1986) a posledným seriálom Hříšní lidé města brněnského (1999).

V rokoch 1971 až 1990 pôsobil ako pedagóg na Filmovej a televíznej fakulte (FAMU) Akadémie múzických umení v Prahe.

Národný umelec Jiří Sequens zomrel 21. januára 2008 v Prahe vo veku nedožitých 86 rokov.