Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Generálny tajomník Hammarskjöld bol v roku 1961 už po svojej smrti ocenený Nobelovou cenou za mier (od roku 1974 sa Nobelova cena za mier už neudeľuje posmrtne).
Autor TASR
Bratislava 23. novembra (TASR) – Diplomat a právnik Vladimír Fábry bol rodák z Liptovského Mikuláša. Pôsobil v Organizácii spojených národov (OSN) a stal sa dokonca osobným tajomníkom generálneho tajomníka OSN Švéda Daga Hammarskjölda. Za svoj krátky život, ktorý predčasne ukončilo letecké nešťastie, stihol v rámci OSN absolvovať viacero náročných diplomatických misií, predovšetkým dôležitých rokovaní v rôznych problémových častiach sveta, ako sú Indonézia, Izrael, Egypt či Kongo. V pondelok 23. novembra uplynie 100 rokov od jeho narodenia.
Vladimír Fábry sa narodil 23. novembra 1920 v Liptovskom Mikuláši. Vyštudoval gymnázium, potom študoval právo na Univerzite Komenského v Bratislave. Po úspešnom ukončení vysokoškolského štúdia a hneď po skončení 2. svetovej vojny začal pôsobiť v rámci československej diplomatickej misie pri OSN v New Yorku. Zaradil sa tak medzi slovenských diplomatov, ktorí aktívne a úspešne pôsobili v tejto medzinárodnej organizácii, ktorej 75. výročie vzniku si nedávno – 24. októbra – pripomenula svetová verejnosť. Slovenský diplomat Ján Papánek patril napríklad do 14-členného tímu, ktorý formuloval záverečný text Charty OSN.
Vladimír Fábry sa po komunistickom prevrate vo februári 1948 rozhodol zostať v USA a požiadal o americké občianstvo. Rok a pol bol právnym a politickým poradcom pre pohotovostné sily OSN na Blízkom východe, v roku 1948 ho vymenovali za právneho úradníka pre Indonéziu. Podieľal sa aj na vzniku Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu.
O jeho schopnostiach a profesionalite svedčí fakt, že sa stal osobným tajomníkom v poradí druhého generálneho tajomníka OSN Daga Hammarskjölda (1905-1961), ktorý nastúpil na svoj post 10. apríla 1953. Slovenský diplomat bol tiež Hammarskjöldovým osobitným poradcom pre operácie OSN v Kongu. Tento úspech sa mu však stal osudným, keďže spolu s Hammarskjöldom a ďalšími 15 členmi jeho tímu zahynul Vladimír Fábry predčasne v troskách lietadla.
Stalo sa tak v noci zo 17. na 18. septembra 1961 pri leteckom nešťastí v Zambii. Hammarskjöld spolu so svojím tímom nastúpil na letisku v Leopoldville v africkom Kongu do lietadla značky DC-6. Po siedmich hodinách letu vyslal pilot signál, že sa chystá na pristátie na letisku v Ndole. Spojenie sa však prerušilo. Približne 15 kilometrov od letiska sa našli trosky lietadla v pralese. V nich objavili 15 tiel vrátane jedného ešte živého - Harolda Juliena. Aj ten o niekoľko dní na následky popálenín skonal.
Generálny tajomník Hammarskjöld bol v roku 1961 už po svojej smrti ocenený Nobelovou cenou za mier (od roku 1974 sa Nobelova cena za mier už neudeľuje posmrtne). Samotná nehoda vyvolala veľa otáznikov a dohadov. Pôvodné vyšetrovanie komisie OSN, ktoré uzavreli v roku 1962, nedokázalo stanoviť príčinu havárie. Odvtedy sa viackrát objavili správy, že lietadlo generálneho tajomníka OSN bolo zostrelené.
OSN na svojej internetovej stránke uvádza, že Dag Hjalmar Agne Carl Hammarskjöld bol zabitý. Britské noviny The Guardian v auguste roku 2011 priniesli článok, v ktorom konštatujú, že lietadlo s generálnym tajomníkom OSN a jeho spolupracovníkmi bolo zostrelené. Britský denník informáciu označil za novú skutočnosť v jednej z najzáhadnejších udalostí medzi OSN a Afrikou. Juhoafrická vláda takisto získala pred niekoľkými rokmi dokumenty, podľa ktorých Hammarskjöldova smrť nebola nehoda, ale sprisahanie pod krycím názvom Operácia Celeste.
Predošlý generálny tajomník OSN Pan Ki-mun požiadal na jeseň roku 2016 Bezpečnostnú radu OSN, aby určila osobu, ktorá by preskúmala a vyhodnotila nové informácie v prípade smrti Daga Hammarskjölda, zvážila nové vyšetrovanie a vyvodila závery. Súčasný generálny tajomník OSN António Guterres vo februári 2017 rozhodol, že nové informácie ohľadom smrti Daga Hammarskjölda – a teda aj jeho spolupracovníka, Slováka Vladimíra Fábryho – posúdi a vyhodnotí bývalý tanzánsky sudca Mohamed Chande Othman.
Hoci život Vladimíra Fábryho vyhasol tesne pred jeho 41. narodeninami, stihol slovenský diplomat a právnik zanechať výraznú stopu podobne ako viacero ďalších Slovákov pôsobiacich vo svetovej diplomacii a v OSN.
Vladimír Fábry sa narodil 23. novembra 1920 v Liptovskom Mikuláši. Vyštudoval gymnázium, potom študoval právo na Univerzite Komenského v Bratislave. Po úspešnom ukončení vysokoškolského štúdia a hneď po skončení 2. svetovej vojny začal pôsobiť v rámci československej diplomatickej misie pri OSN v New Yorku. Zaradil sa tak medzi slovenských diplomatov, ktorí aktívne a úspešne pôsobili v tejto medzinárodnej organizácii, ktorej 75. výročie vzniku si nedávno – 24. októbra – pripomenula svetová verejnosť. Slovenský diplomat Ján Papánek patril napríklad do 14-členného tímu, ktorý formuloval záverečný text Charty OSN.
Vladimír Fábry sa po komunistickom prevrate vo februári 1948 rozhodol zostať v USA a požiadal o americké občianstvo. Rok a pol bol právnym a politickým poradcom pre pohotovostné sily OSN na Blízkom východe, v roku 1948 ho vymenovali za právneho úradníka pre Indonéziu. Podieľal sa aj na vzniku Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu.
O jeho schopnostiach a profesionalite svedčí fakt, že sa stal osobným tajomníkom v poradí druhého generálneho tajomníka OSN Daga Hammarskjölda (1905-1961), ktorý nastúpil na svoj post 10. apríla 1953. Slovenský diplomat bol tiež Hammarskjöldovým osobitným poradcom pre operácie OSN v Kongu. Tento úspech sa mu však stal osudným, keďže spolu s Hammarskjöldom a ďalšími 15 členmi jeho tímu zahynul Vladimír Fábry predčasne v troskách lietadla.
Stalo sa tak v noci zo 17. na 18. septembra 1961 pri leteckom nešťastí v Zambii. Hammarskjöld spolu so svojím tímom nastúpil na letisku v Leopoldville v africkom Kongu do lietadla značky DC-6. Po siedmich hodinách letu vyslal pilot signál, že sa chystá na pristátie na letisku v Ndole. Spojenie sa však prerušilo. Približne 15 kilometrov od letiska sa našli trosky lietadla v pralese. V nich objavili 15 tiel vrátane jedného ešte živého - Harolda Juliena. Aj ten o niekoľko dní na následky popálenín skonal.
Generálny tajomník Hammarskjöld bol v roku 1961 už po svojej smrti ocenený Nobelovou cenou za mier (od roku 1974 sa Nobelova cena za mier už neudeľuje posmrtne). Samotná nehoda vyvolala veľa otáznikov a dohadov. Pôvodné vyšetrovanie komisie OSN, ktoré uzavreli v roku 1962, nedokázalo stanoviť príčinu havárie. Odvtedy sa viackrát objavili správy, že lietadlo generálneho tajomníka OSN bolo zostrelené.
OSN na svojej internetovej stránke uvádza, že Dag Hjalmar Agne Carl Hammarskjöld bol zabitý. Britské noviny The Guardian v auguste roku 2011 priniesli článok, v ktorom konštatujú, že lietadlo s generálnym tajomníkom OSN a jeho spolupracovníkmi bolo zostrelené. Britský denník informáciu označil za novú skutočnosť v jednej z najzáhadnejších udalostí medzi OSN a Afrikou. Juhoafrická vláda takisto získala pred niekoľkými rokmi dokumenty, podľa ktorých Hammarskjöldova smrť nebola nehoda, ale sprisahanie pod krycím názvom Operácia Celeste.
Predošlý generálny tajomník OSN Pan Ki-mun požiadal na jeseň roku 2016 Bezpečnostnú radu OSN, aby určila osobu, ktorá by preskúmala a vyhodnotila nové informácie v prípade smrti Daga Hammarskjölda, zvážila nové vyšetrovanie a vyvodila závery. Súčasný generálny tajomník OSN António Guterres vo februári 2017 rozhodol, že nové informácie ohľadom smrti Daga Hammarskjölda – a teda aj jeho spolupracovníka, Slováka Vladimíra Fábryho – posúdi a vyhodnotí bývalý tanzánsky sudca Mohamed Chande Othman.
Hoci život Vladimíra Fábryho vyhasol tesne pred jeho 41. narodeninami, stihol slovenský diplomat a právnik zanechať výraznú stopu podobne ako viacero ďalších Slovákov pôsobiacich vo svetovej diplomacii a v OSN.
