Jean Carmet sa narodil 25. apríla 1920 vo francúzskej obci Bourgueuil. Pochádzal z vinárskej rodiny a uprostred viníc svojho otca Gabriela Carmeta strávil detstvo a mladosť.
Autor TASR
Bratislava 25. apríl (TASR) – Aj ten, komu nie je známe jeho meno, vybaví si jeho tvár a svojrázny herecký prejav. Francúzsky herec Jean Carmet hral v dvoch stovkách filmov či seriálov ą hoci išlo často o vedľajšie úlohy, patril k najvýraznejším postavám francúzskeho divadelného a filmového sveta. Azda najhlbšie sa zapísal do pamäti divákov vďaka komédii o blondínovi s čiernou topánkou, kde hral po boku Pierra Richarda. V sobotu 25. apríla uplynie 100 rokov, odkedy sa narodil francúzsky herec a milovník i znalec vína Jean Carmet.
Jean Carmet sa narodil 25. apríla 1920 vo francúzskej obci Bourgueuil. Pochádzal z vinárskej rodiny a uprostred viníc svojho otca Gabriela Carmeta strávil detstvo a mladosť. Nik neočakával, že by sa mohol rozhodnúť pre hereckú dráhu. V 18 rokoch však náhle opustil rodnú obec a rozhodol sa vyskúšať šťastie v Paríži.
V divadle Les Mathurins vykonával rôzne pomocné profesie a spoznal tu svojich neskorších kolegov – Simonu Signoretovú, Bernarda Bliera, či Jeana Marrie Thibaulta. Práve takým hviezdam ako boli Bernard Blier a Jean Marais sekundoval Carmet vo svojom prvom predstavení Horiaca vlajka. V nasledujúcich dvadsiatich rokoch vystupoval v parížskych kabaretoch, kde sa zoznámil s režisérmi Robertom Dhérym a Yvesom Robertom, ktorí ho neskôr často obsadzovali do svojich filmov.
Aj keď sa pred kamerou objavil prvý raz v roku 1941, zlom v jeho kariére nastal v roku 1961, keď ho práve Dhéry obsadil do svojej komédie s názvom Výhodná kúpa. Tu spolu s Carmeton hrali ďalšie vychádzajúce hviezdy francúzskej komédie Jean Lefebvre, Louis de Funés a Michel Serrault.
Veľkú popularitu mu priniesla komédia Veľký blondín s čiernou topánkou režiséra Yvesa Roberta. Carmet v nej hral Maurica, hráča na bicie nástroje v symfonickom orchestri a priateľa huslistu Francoisa Perrina, ktorého stvárnil Pierre Richard. Drobný a zmätený chlapík v teplákoch a v čiapke s brmbolcom sa pochopiteľne objavil aj v pokračovaní z roku 1974 Návrat veľkého blondína.
Carmet si zahral s Richardom aj v komédii Život plný malérov (1972). Snímku režíroval samotný Richard. V roku 1973 sa objavil v komédii Domovník Jeana Giraulta a v roku 1974 vo filme Krysy z temnôt, ktorú režíroval Peter Tchernia.
V roku 1975 Carmet vybočil zo série komediálnych úloh a potvrdil, že sa dokáže zhostiť aj náročnej dramatickej roly. Príležitosť mu ponúkol režisér Yves Boisset v dráme Pán Dupont – film uspel aj na filmovom festivale Berlinale. Neskôr mohli diváci vidieť Carmeta napríklad vo vojnovej komédii Siedma rota za úplnku (Robert Lamoureux, 1977), či vo filme Kapustnica, kde vytvoril hlavnú dvojicu postáv s Louisom de Funésom (Jean Girault, 1981).
V roku 1982 spoločne s Linom Venturom hral vo filme Bedári – úspešné spracovanie známeho románu Victora Huga nakrútil Robert Hossein a Carmet zaň získal filmovú cenu César za najlepšiu vedľajšiu postavu. Nomináciu mu vyniesla aj komédia Utečenci (Francis Veber, 1985), kde sekundoval hereckej dvojici Pierre Richard a Gérard Depardieu. Napokon druhého Césara získal Jean Carmet takisto za vedľajšiu úlohu vo filme Ďakujem ti, život (Bertrand Blier, 1992). K jeho posledným filmom patrí dráma Germinal, ktorú v roku 1993 nakrútil Claude Berri podľa románu Emila Zolu.
V roku 1994 udelili Carmetovi čestného Cézara. Ocenenie mu odovzdával jeho mladší herecký kolega a priateľ Gérard Depardieu. Približne dva mesiace po tomto okamihu, 20. apríla 1994, Jean Carmet náhle zomrel na srdcový infarkt. V jeho rodnej obci Bourgueuil je po ňom pomenovaná ulica aj miestne divadlo.
Jean Carmet sa narodil 25. apríla 1920 vo francúzskej obci Bourgueuil. Pochádzal z vinárskej rodiny a uprostred viníc svojho otca Gabriela Carmeta strávil detstvo a mladosť. Nik neočakával, že by sa mohol rozhodnúť pre hereckú dráhu. V 18 rokoch však náhle opustil rodnú obec a rozhodol sa vyskúšať šťastie v Paríži.
V divadle Les Mathurins vykonával rôzne pomocné profesie a spoznal tu svojich neskorších kolegov – Simonu Signoretovú, Bernarda Bliera, či Jeana Marrie Thibaulta. Práve takým hviezdam ako boli Bernard Blier a Jean Marais sekundoval Carmet vo svojom prvom predstavení Horiaca vlajka. V nasledujúcich dvadsiatich rokoch vystupoval v parížskych kabaretoch, kde sa zoznámil s režisérmi Robertom Dhérym a Yvesom Robertom, ktorí ho neskôr často obsadzovali do svojich filmov.
Aj keď sa pred kamerou objavil prvý raz v roku 1941, zlom v jeho kariére nastal v roku 1961, keď ho práve Dhéry obsadil do svojej komédie s názvom Výhodná kúpa. Tu spolu s Carmeton hrali ďalšie vychádzajúce hviezdy francúzskej komédie Jean Lefebvre, Louis de Funés a Michel Serrault.
Veľkú popularitu mu priniesla komédia Veľký blondín s čiernou topánkou režiséra Yvesa Roberta. Carmet v nej hral Maurica, hráča na bicie nástroje v symfonickom orchestri a priateľa huslistu Francoisa Perrina, ktorého stvárnil Pierre Richard. Drobný a zmätený chlapík v teplákoch a v čiapke s brmbolcom sa pochopiteľne objavil aj v pokračovaní z roku 1974 Návrat veľkého blondína.
Carmet si zahral s Richardom aj v komédii Život plný malérov (1972). Snímku režíroval samotný Richard. V roku 1973 sa objavil v komédii Domovník Jeana Giraulta a v roku 1974 vo filme Krysy z temnôt, ktorú režíroval Peter Tchernia.
V roku 1975 Carmet vybočil zo série komediálnych úloh a potvrdil, že sa dokáže zhostiť aj náročnej dramatickej roly. Príležitosť mu ponúkol režisér Yves Boisset v dráme Pán Dupont – film uspel aj na filmovom festivale Berlinale. Neskôr mohli diváci vidieť Carmeta napríklad vo vojnovej komédii Siedma rota za úplnku (Robert Lamoureux, 1977), či vo filme Kapustnica, kde vytvoril hlavnú dvojicu postáv s Louisom de Funésom (Jean Girault, 1981).
V roku 1982 spoločne s Linom Venturom hral vo filme Bedári – úspešné spracovanie známeho románu Victora Huga nakrútil Robert Hossein a Carmet zaň získal filmovú cenu César za najlepšiu vedľajšiu postavu. Nomináciu mu vyniesla aj komédia Utečenci (Francis Veber, 1985), kde sekundoval hereckej dvojici Pierre Richard a Gérard Depardieu. Napokon druhého Césara získal Jean Carmet takisto za vedľajšiu úlohu vo filme Ďakujem ti, život (Bertrand Blier, 1992). K jeho posledným filmom patrí dráma Germinal, ktorú v roku 1993 nakrútil Claude Berri podľa románu Emila Zolu.
V roku 1994 udelili Carmetovi čestného Cézara. Ocenenie mu odovzdával jeho mladší herecký kolega a priateľ Gérard Depardieu. Približne dva mesiace po tomto okamihu, 20. apríla 1994, Jean Carmet náhle zomrel na srdcový infarkt. V jeho rodnej obci Bourgueuil je po ňom pomenovaná ulica aj miestne divadlo.