Orchester Gustava Broma nesprevádzal len popredných československých hudobníkov či spevákov, ale aj zahraničné hviezdy.
Autor TASR
Veľké Leváre/Bratislava 22. mája (TASR) – Meno Gustava Broma, českého dirigenta, kapelníka, skladateľa a džezmena s veľkou charizmou sa spája najmä s legendárnym orchestrom - Orchestrom Gustava Broma, ktorého lídrom bol viac ako 50 rokov. Slávny orchester dnes pôsobí pod názvom Rozhlasový Big Band Gustava Broma a na jeho čele stojí slovenský dirigent Vlado Valovič.
Od narodenia Gustava Broma, uplynie v sobotu 22. mája 100 rokov.
Gustav Brom, rodným menom Gustav Frkal, sa narodil 22. mája 1921 vo Veľkých Levároch. Detstvo budúceho úspešného kapelníka a dirigenta nebolo ľahké. Jeho otec potom ako skrachoval odišiel do cudziny, kde aj zomrel. Starostlivosť o malého Gustava a jeho o rok staršieho brata ostala na pleciach matky. Pre jej pracovnú vyťaženosť a materiálne problémy rodiny sa o deti často starali príbuzní a na určitú dobu skončili súrodenci aj v detskom domove.
V roku 1933 sa rodina napokon presťahovala do Brna, kde Gustav Brom študoval na gymnáziu a učil sa hrať na husle, klarinet a saxofón. Založil hudobné zoskupenie R-Boys, na základe ktorého neskôr vznikol legendárny orchester. Krátko pred maturitou sa zapojil do roznášania protinacistických letákov, začiatkom júna 1939 skončil v rukách gestapa a ocitol sa vo väzení, v ktorom strávil štyri mesiace.
Po prepustení z väzenia zmaturoval, obnovil činnosť R-Boys a zmenil si aj priezvisko. Pre zmenu sa rozhodol nielen na základe odporúčania priateľov, lebo ako Frkal bol vedený v policajných záznamoch Protektorátu Čechy a Morava, ale aj preto, lebo priezvisko Frkal v súvislosti s nástrojmi – klarinet a saxofón - na ktoré hrával, vzbudzovalo tak trochu aj úsmev. Meno Brom vzniklo tak, že si zobral slovník, zavrel oči a ceruzku zapichol na jednu z náhodne otvorených strán. Tá sa zapichla najbližšie k slovu brom, a tak sa v roku 1940 zrodila legenda československej hudby – Gustav Brom.
Už v tom istom roku získala kapela R-Boys prvú profesionálnu zákazku hrať v hoteli v Rožnove pod Radhoštěm. Neskôr v ponukách pribudlo mesto Zlín a tiež pravidelné účinkovanie v brnianskom hoteli Passage. Počet hudobníkov sa zo šesťčlennej skupiny zdvojnásobil a ešte počas druhej svetovej vojny sa zoskupenie vypracovalo od kaviarenskej kapely na džezovo-swingový big band.
Po vojne sa s orchestrom presunul z Brna do Prahy a v roku 1945 nahral prvé tri gramofónové platne. Začiatkom roka 1946 dostal big band vedený Bromom stále angažmán v Československom rozhlase v Bratislave. O rok neskôr absolvoval legendárny kapelník s orchestrom turné vo Švajčiarsku.
Februárové udalosti z roku 1948 zastihli Broma počas pôsobenia v Bratislave. Zakrátko sa dostal do konfliktu s nastupujúcou komunistickou mocou, vrátil sa do Brna a opäť hrával po kaviarňach. Aj napriek politickým zmenám dokázal udržať kontakt s najnovšími trendmi džezovej hudby. Ešte v roku 1948 sa hudobné zoskupenie definitívne premenovalo na Orchester Gustava Broma.
Orchester postupne dosiahol originálny zvuk a dokázal precízne interpretovať rozmanitý repertoár. Po úspechu na lipskom veľtrhu vo vtedajšej Nemeckej demokratickej republike (NDR) mohol orchester v roku 1954 absolvovať zahraničné turné, po ktorom sa vrátil aj do nahrávacích štúdií.
Pod vedením Broma orchester nehral len prevzaté skladby, ale vďaka autorom a členom orchestra ako boli Jaromír Hnilička či Luděk Hulan aj vlastné skladby. Medzi najznámejšie patrili napríklad štvordielna Egyptská suita, skladba Hvězdy jsou jak sedmikrásky nad Brnem, alebo aj pieseň venovaná Jurijovi Gagarinovi a jeho letu do vesmíru. Tá dopomohla orchestru aj k turné nielen po Sovietskom zväze, ale tiež po Európe i zámorí.
Orchester Gustava Broma nesprevádzal len popredných československých hudobníkov či spevákov, ale aj zahraničné hviezdy ako Dizzy Gillespie, Edmond Hall, Maynard Ferguson, Bill Moody, Mark Murphy či Diana Rossová. Podieľal sa na viac ako 500 nahrávkach a absolvoval 250 zahraničných turné. V roku 1974 zaradil americký magazín Down Beat Orchester Gustava Broma medzi 10 najlepších big bandov na svete, v rebríčku obsadil siedme miesto.
V roku 1994, po 54 rokoch, odovzdal Gustav Brom vedenie orchestru do rúk Vlada Valoviča a legendárne hudobné teleso nesie v súčasnosti názov Rozhlasový Big Band Gustava Broma.
Gustav Brom zomrel 29. septembra 1995 v Brne vo veku 74 rokov. Od roku 1988 sa udeľuje Cena Gustava Broma. Ocenenie je najvyšším uznaním významnej osobnosti českej a európskej scény, spojenej s džezom.
Od narodenia Gustava Broma, uplynie v sobotu 22. mája 100 rokov.
Gustav Brom, rodným menom Gustav Frkal, sa narodil 22. mája 1921 vo Veľkých Levároch. Detstvo budúceho úspešného kapelníka a dirigenta nebolo ľahké. Jeho otec potom ako skrachoval odišiel do cudziny, kde aj zomrel. Starostlivosť o malého Gustava a jeho o rok staršieho brata ostala na pleciach matky. Pre jej pracovnú vyťaženosť a materiálne problémy rodiny sa o deti často starali príbuzní a na určitú dobu skončili súrodenci aj v detskom domove.
V roku 1933 sa rodina napokon presťahovala do Brna, kde Gustav Brom študoval na gymnáziu a učil sa hrať na husle, klarinet a saxofón. Založil hudobné zoskupenie R-Boys, na základe ktorého neskôr vznikol legendárny orchester. Krátko pred maturitou sa zapojil do roznášania protinacistických letákov, začiatkom júna 1939 skončil v rukách gestapa a ocitol sa vo väzení, v ktorom strávil štyri mesiace.
Po prepustení z väzenia zmaturoval, obnovil činnosť R-Boys a zmenil si aj priezvisko. Pre zmenu sa rozhodol nielen na základe odporúčania priateľov, lebo ako Frkal bol vedený v policajných záznamoch Protektorátu Čechy a Morava, ale aj preto, lebo priezvisko Frkal v súvislosti s nástrojmi – klarinet a saxofón - na ktoré hrával, vzbudzovalo tak trochu aj úsmev. Meno Brom vzniklo tak, že si zobral slovník, zavrel oči a ceruzku zapichol na jednu z náhodne otvorených strán. Tá sa zapichla najbližšie k slovu brom, a tak sa v roku 1940 zrodila legenda československej hudby – Gustav Brom.
Už v tom istom roku získala kapela R-Boys prvú profesionálnu zákazku hrať v hoteli v Rožnove pod Radhoštěm. Neskôr v ponukách pribudlo mesto Zlín a tiež pravidelné účinkovanie v brnianskom hoteli Passage. Počet hudobníkov sa zo šesťčlennej skupiny zdvojnásobil a ešte počas druhej svetovej vojny sa zoskupenie vypracovalo od kaviarenskej kapely na džezovo-swingový big band.
Po vojne sa s orchestrom presunul z Brna do Prahy a v roku 1945 nahral prvé tri gramofónové platne. Začiatkom roka 1946 dostal big band vedený Bromom stále angažmán v Československom rozhlase v Bratislave. O rok neskôr absolvoval legendárny kapelník s orchestrom turné vo Švajčiarsku.
Februárové udalosti z roku 1948 zastihli Broma počas pôsobenia v Bratislave. Zakrátko sa dostal do konfliktu s nastupujúcou komunistickou mocou, vrátil sa do Brna a opäť hrával po kaviarňach. Aj napriek politickým zmenám dokázal udržať kontakt s najnovšími trendmi džezovej hudby. Ešte v roku 1948 sa hudobné zoskupenie definitívne premenovalo na Orchester Gustava Broma.
Orchester postupne dosiahol originálny zvuk a dokázal precízne interpretovať rozmanitý repertoár. Po úspechu na lipskom veľtrhu vo vtedajšej Nemeckej demokratickej republike (NDR) mohol orchester v roku 1954 absolvovať zahraničné turné, po ktorom sa vrátil aj do nahrávacích štúdií.
Pod vedením Broma orchester nehral len prevzaté skladby, ale vďaka autorom a členom orchestra ako boli Jaromír Hnilička či Luděk Hulan aj vlastné skladby. Medzi najznámejšie patrili napríklad štvordielna Egyptská suita, skladba Hvězdy jsou jak sedmikrásky nad Brnem, alebo aj pieseň venovaná Jurijovi Gagarinovi a jeho letu do vesmíru. Tá dopomohla orchestru aj k turné nielen po Sovietskom zväze, ale tiež po Európe i zámorí.
Orchester Gustava Broma nesprevádzal len popredných československých hudobníkov či spevákov, ale aj zahraničné hviezdy ako Dizzy Gillespie, Edmond Hall, Maynard Ferguson, Bill Moody, Mark Murphy či Diana Rossová. Podieľal sa na viac ako 500 nahrávkach a absolvoval 250 zahraničných turné. V roku 1974 zaradil americký magazín Down Beat Orchester Gustava Broma medzi 10 najlepších big bandov na svete, v rebríčku obsadil siedme miesto.
V roku 1994, po 54 rokoch, odovzdal Gustav Brom vedenie orchestru do rúk Vlada Valoviča a legendárne hudobné teleso nesie v súčasnosti názov Rozhlasový Big Band Gustava Broma.
Gustav Brom zomrel 29. septembra 1995 v Brne vo veku 74 rokov. Od roku 1988 sa udeľuje Cena Gustava Broma. Ocenenie je najvyšším uznaním významnej osobnosti českej a európskej scény, spojenej s džezom.