Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V literárnej tvorbe sa Ladislav Beňo opieral o osobné zážitky z protifašistického boja a povojnových politických zápasov.
Autor TASR
Prestavlky/Bratislava 2. júla (TASR) – Pokým sa Ladislav Beňo dopracoval k svojmu knižnému debutu Salvy pod končiarmi (1965), stihol byť učiteľom, partizánskym veliteľom v Slovenskom národnom povstaní (SNP) či dôstojníkom Československej armády. Od narodenia spisovateľa Ladislava Beňa, ktorý zbeletrizoval skúsenosti z bojov počas druhej svetovej vojny, uplynie v piatok 2. júla 100 rokov.
Ladislav Beňo sa narodil 2. júla 1921 v obci Prestavlky pri Žiari nad Hronom. Vyrastal v skromných podmienkach roľníckej rodiny a mal šesť súrodencov. Po smrti rodičov sa o neho starala staršia sestra. Najprv študoval v kňazskom seminári v Šaštíne, odkiaľ však odišiel a v roku 1941 zmaturoval na gymnáziu v Banskej Štiavnici. Po maturite krátko pôsobil ako učiteľ v ľudovej škole v Hornej Vsi. Prebiehala totiž druhá svetová vojna a Ladislav Beňo narukoval do slovenskej armády.
V roku 1942 ho odvelili na východný front. Po dvoch rokoch sa vrátil a aktívne sa zapojil do Slovenského národného povstania (SNP). Náčelníkom štábu partizánskeho oddielu Vysoké Tatry sa stal v roku 1944. Pôsobil aj na veliteľstve 4. ukrajinského frontu či v I. československom armádnom zbore.
Po skončení vojny zotrval do roku 1950 v Československej armáde. V rokoch 1950 – 1970 pracoval ako učiteľ, kultúrny pracovník alebo ako vedúci redaktor Slovenského pedagogického nakladateľstva v Bratislave. Popri zamestnaní absolvoval externe v rokoch 1960 – 1964 štúdium na Vysokej škole pedagogickej. V rokoch 1971 - 1977 bol vedúcim literárneho oddelenia na Ministerstve kultúry Slovenskej socialistickej republiky (SSR) a v rokoch 1978 – 1982 zastával post tajomníka Zväzu československých spisovateľov v Prahe.
V literárnej tvorbe sa Ladislav Beňo opieral o osobné zážitky z protifašistického boja a povojnových politických zápasov. Debutoval v roku 1965 knihou Salvy pod končiarmi, ktorá je zbeletrizovanou kronikou partizánskeho oddielu Vysoké Tatry. Na reálnych faktoch z konca druhej svetovej vojny a povojnových čias postavil aj dej románu Nebezpečná zóna (1972). Z protifašistického odboja čerpal Ladislav Beňo aj pre román určený mladým čitateľom Rozviedčik dvoch frontov (1975).
Po prózach Nádejné ozveny (1981) a Hrabinovci (1981) vydal v roku 1991 psychologicky ladený román o nenaplnenej láske na pozadí troch generácií Sokyňa.
Ladislav Beňo zomrel 29. januára 2009 v Bratislave vo veku nedožitých 88 rokov.
Ladislav Beňo sa narodil 2. júla 1921 v obci Prestavlky pri Žiari nad Hronom. Vyrastal v skromných podmienkach roľníckej rodiny a mal šesť súrodencov. Po smrti rodičov sa o neho starala staršia sestra. Najprv študoval v kňazskom seminári v Šaštíne, odkiaľ však odišiel a v roku 1941 zmaturoval na gymnáziu v Banskej Štiavnici. Po maturite krátko pôsobil ako učiteľ v ľudovej škole v Hornej Vsi. Prebiehala totiž druhá svetová vojna a Ladislav Beňo narukoval do slovenskej armády.
V roku 1942 ho odvelili na východný front. Po dvoch rokoch sa vrátil a aktívne sa zapojil do Slovenského národného povstania (SNP). Náčelníkom štábu partizánskeho oddielu Vysoké Tatry sa stal v roku 1944. Pôsobil aj na veliteľstve 4. ukrajinského frontu či v I. československom armádnom zbore.
Po skončení vojny zotrval do roku 1950 v Československej armáde. V rokoch 1950 – 1970 pracoval ako učiteľ, kultúrny pracovník alebo ako vedúci redaktor Slovenského pedagogického nakladateľstva v Bratislave. Popri zamestnaní absolvoval externe v rokoch 1960 – 1964 štúdium na Vysokej škole pedagogickej. V rokoch 1971 - 1977 bol vedúcim literárneho oddelenia na Ministerstve kultúry Slovenskej socialistickej republiky (SSR) a v rokoch 1978 – 1982 zastával post tajomníka Zväzu československých spisovateľov v Prahe.
V literárnej tvorbe sa Ladislav Beňo opieral o osobné zážitky z protifašistického boja a povojnových politických zápasov. Debutoval v roku 1965 knihou Salvy pod končiarmi, ktorá je zbeletrizovanou kronikou partizánskeho oddielu Vysoké Tatry. Na reálnych faktoch z konca druhej svetovej vojny a povojnových čias postavil aj dej románu Nebezpečná zóna (1972). Z protifašistického odboja čerpal Ladislav Beňo aj pre román určený mladým čitateľom Rozviedčik dvoch frontov (1975).
Po prózach Nádejné ozveny (1981) a Hrabinovci (1981) vydal v roku 1991 psychologicky ladený román o nenaplnenej láske na pozadí troch generácií Sokyňa.
Ladislav Beňo zomrel 29. januára 2009 v Bratislave vo veku nedožitých 88 rokov.
