Zálesní Lhota/Bratislava 15. februára (TASR) – Bol to multiinštrumentalista, ktorý vedel hrať snáď na všetky hudobné nástroje. Napriek tomu radšej vystupoval ako herec v kabaretoch. Zároveň bol textárom, dramatikom, spisovateľom a výtvarníkom.

Vo dvojici s Jiřím Suchým vytvorili jedinečný autorský tím, ktorý patrí k vrcholom českej divadelnej a hudobnej kultúry minulého storočia. Vo štvrtok 15. februára uplynie 100 rokov od narodenia českej hereckej a skladateľskej legendy Jiřího Šlitra.

Narodil sa 15. februára 1924 v Zálesní Lhote v bývalom Československu. Po ukončení gymnázia študoval na Právnickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe. Povolaniu právnika sa napriek získaniu titulu nikdy nevenoval.

Šlitr, ako multiinštrumentalista, hral na piane, harmonike, gitare, saxofóne či trubke. V začiatkoch spolupracoval s humoristom Miroslavom Horníčkom v jeho estrádnom súbore. Osudovým sa mu stalo stretnutie s dramatikom a textárom Jiřím Suchým. V roku 1959 spolu založili pražské hudobné divadlo Semafor. Názov divadla pochádza z prvých slabík spojenia slov "SEdm MAlých FOrem".

Už 30. októbra toho roku prinieslo divadlo prvú premiéru, a to hry Člověk z půdy, v hlavných úlohách s Miroslavom Horníčkom a Milošom Kopeckým (neskôr Františkom Filipovským). Prakticky cez noc vznikol hudobný a divadelný fenomén s členmi, ktorými boli také legendy ako Waldemar Matuška, Karel Štědrý, Pavlína Filipovská, sestry Poslušné či Václav Štekl. V tej dobe bol Šlitr externým členom a skladal drvivú väčšinu hudobného repertoáru.

V nasledujúcich dvoch rokoch divadlo produkovalo množstvo "semaforských" hitov ako Pramínek vlasů, Včera neděle byla, Léta dozrávání ("Obnošená vesta"), Klokočí, Dítě školou povinné, Zuzana je sama doma, Píseň o rose, Co je to láska ("Kočka není pes"), Ach, ta láska nebeská, Kočka na okně, Písnička pro Zuzanu či Árie měsíce.

Šlitr sa po prvý raz na pódiu objavil v roku 1962. Zahral si v hre Jonáš a tingl tangl, v ktorej zároveň jej autori prvýkrát vystúpili spolu ako duo S+Š (Suchý, Šlitr). Hra vyvolala mimoriadny divácky ohlas. V roku 1963 prišli z kaviarne Vltava do divadla nové mužské posily ako Karel Gott či Milan Drobný. V tom čase vznikli nahrávky Klementajn, Zlá neděle, Motýl. Popri tom sa dvojica objavila v hudobnom poviedkovom filme Konkurs (1963) v réžii Miloša Formana, v ktorom autorom hudby nebol nikto iný ako Šlitr.

Príjemným prekvapením bolo uvedenie muzikálu Kdyby tisíc klarinetů (1964) v réžii Jána Roháča a Vladimíra Svitáčka. Dnes už legendárny muzikál postavili na grotesknej možnosti premeny zbraní na hudobné nástroje. V roku 1965 zaujal publikum hudobný Recitál Jiří Suchý – Jiří Šlitr. Nasledovala moderná westernová mikrokomédia Magnetické vlny léčí. V príbehu si zahrali vynikajúci českí herci Jan Werich a Jiří Sovák. Dej sa odvíjal podľa scenára Jany Werichovej – Kvapilovej a hudba k filmu pochádzala z tvorby Šlitra.

V tom istom roku mala v divadle Semafor premiéru džezová opera s názvom Dobře placená procházka. Mimoriadny ohlas predstavenia viedol k jej televíznemu spracovaniu. Šlitr chcel pôvodne snímku predstaviť na Broadwayi. Vyrobil kópiu filmu s anglickými titulkami a zobral ju so sebou na svetovú výstavu EXPO 67 do kanadského Montrealu. Jeho ambície sa však nepodarilo naplniť. V porovnaní s broadwayskými hudobnými produkciami ako "Cabaret" (1966) či "Hair" (1967) pôsobila Dobře placená procházka až príliš skromne. Jednou z posledných komédií, v ktorých duo S+Š spoločne vystupovalo a hudbu k nej opäť zložil Šlitr, bola Poslední štace (premiéra 1968).

Jiří Šlitr zomrel záhadnou smrťou vo veku 45 rokov. Našli ho mŕtveho 26. decembra 1969 v jeho ateliéri na Václavskom námestí v Prahe. Dôvodom jeho smrti bola otrava plynom. Vedľa neho našli aj telo študentky.

K 50. výročiu založenia divadla Semafor vydal český Supraphon ďalšiu zo série slávnych piesní tvorcov Suchý - Šlitr. Medzi nimi nechýbala ani skladba Pověrčivý úzenář z hry Kdyby tisíc klarinetů, v minulosti cenzúrou zakázaná pieseň Kdo chce psa bít, vždycky si hůl najde (1969), pieseň na tému výtvarného štýlu Surrealistická krajina i nezabudnuteľné melódie zo Šlitrovej pozostalosti.

Len nedávno vydalo vydavateľstvo Supraphon pri príležitosti 100. výročia narodenia Šlitra LP platňu s názvom Jiří Šlitr stoletý s podtitulom Nejlepší písně. Novinka obsahuje 14 piesní z najslávnejšej éry Divadla Semafor (1960 - 1965). Všetky tieto hity s nezameniteľnými textami Suchého najvýraznejšie charakterizujú Šlitrov význam pre českú populárnu hudbu.

Šlitr sa okrem spomínanej tvorby venoval aj kresleniu a maľovaniu. Jeho obrazy a ilustrácie vystavili v Československu i v zahraničí a vyšli aj knižne. V roku 2005 mu udelili medailu za zásluhy 1. stupňa in memoriam. Jeho dielo je stále živé a obľúbené u mnohých generácií divákov a poslucháčov. Piesne autorskej dvojice patria do zlatého fondu českej populárnej hudby.

Šlitrove jubileum, jeho nezabudnuteľný talent a humor, pripomenú aj viaceré podujatia, venované umelcovej storočnici. Tak napríklad už vo štvrtok 15. februára, v deň výročia narodenia, predstaví divadlo Semafor premiéru hry ŠLI TŘI ŠLITŘI. V rámci nej vystúpi aj 92-ročný bývalý "parťák" Šlitra a riaditeľ divadla Jiří Suchý. Hra bude mať len do konca apríla tohto roku 11 repríz. A rovnako tento mesiac, 19. februára, predstaví divadlo Royal Theatre & Club Chic komponovaný večer na Šlitrovu počesť s názvom Ďábel z Vinohrad: Jiří Šlitr – 100 let.