Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 23. november 2024Meniny má Klement
< sekcia Magazín

Priekopník axiológie na Slovensku M. Váross sa narodil pred 100 rokmi

Ilustračná fotografia. Foto: TERAZ.sk

Problematiku hodnôt a hodnotenia rozpracoval už v dizertačnej práci Osobnosť ako hodnotiaci akt. Pokus o psychologickú analýzu hodnôt (1945).

Martin/Bratislava 7. februára (TASR) - Jednou z filozofických disciplín je axiológia, ktorá skúma hodnoty z hľadiska ich vzájomných vzťahov v štruktúre sociálno-kultúrneho systému. Priekopníkom axiológie v slovenskom filozofickom a vedeckom prostredí bol Marian Váross, autor známej monografie Úvod do axiológie. Od narodenia axiológia, filozofa, ale aj psychológa a teoretika umenia, uplynie v utorok 7. februára 100 rokov.

Marian Váross sa narodil 7. februára 1923 v Martine. Vysokoškolské štúdium s aprobáciou slovenčina a filozofia, ktoré si neskôr rozšíril o psychológiu, absolvoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Už ako študent pôsobil v rokoch 1943 – 1950 v štátnom v Psychotechnickom ústave. Po jeho rozpustení prešiel v roku 1953 do novozaloženej Slovenskej akadémie vied (SAV), kde inicioval založenie Kabinetu pre teóriu a dejiny umenia.

Problematiku hodnôt a hodnotenia rozpracoval už v dizertačnej práci Osobnosť ako hodnotiaci akt. Pokus o psychologickú analýzu hodnôt (1945). Počas študijných postgraduálnych pobytov na parížskej Sorbonne (1945 - 1947) a Cambridgeskej univerzite (1947 - 1948) napísal priekopnícku prácu Axiológia ako teória hodnôt a hodnotenia (1949), na základe ktorej vznikla monografia Úvod do axiológie (1970). Axiológiou chápal ako všeobecnú teóriu hodnotenia a hodnôt a tiež ako filozofickú disciplínu, ktorá tvorí všeobecný teoretický základ pre ekonómiu, estetiku, etiku, alebo aj právo.

Výraznú stopu zanechal aj v oblasti teórie umenia. V 50. a 60. rokoch 20. storočia napísal viacero monografií o výtvarníkoch ako Janko Alexy, Martin Benka, Imro Weiner-Kráľ, Rudolf Pribiš alebo Vincent Van Gogh. Výtvarnému umeniu venoval aj teoretické práce ako Slovenské výtvarné umenie 1918–1945 (1961), Estetično, umenie a človek (1969) či Nová figurácia (1969).

Ani jemu sa však nevyhla normalizácia a začiatkom 70. rokov minulého storočia musel z politických dôvodov odstúpiť z funkcie riaditeľa Ústavu teórie a dejín umenia. Nesmel publikovať a až do roku 1984 pracoval ako úradník v Slovenskej národnej galérii (SNG) v Bratislave.

Marian Váross zomrel 21. novembra 1988 v Bratislave. Po smrti mu vyšli knihy Úvahy v samote (1991), Deň za dňom samota (2016) a Úvahy v nečase (2019).