Bratislava 15. decembra (TASR) – Český herec Vlastimil Brodský vynikal civilným, melancholickým, no napriek tomu humorným hereckým prejavom. Rovnako presvedčivo, s nadhľadom a príznačnou sebairóniou vedel o svojej práci a živote rozprávať či písať – dôkazom sú jeho životopisné knihy Dr(o)bečky z půjčovny duší, To že jsem já? alebo aj životopisný film Zdravý nemocný Vlastimilený Brodský, ktorý v roku 1999 nakrútil Ondřej Havelka.
Počet filmových, televíznych a seriálových úloh Vlastimila Brodského sa blíži k trom stovkám. Od narodenia jedného z najväčších a najobľúbenejších českých hercov uplynie v utorok 15. decembra sto rokov.
Vlastimil Brodský sa narodil 15. decembra 1920 v Hrušove nad Odrou (dnes súčasť Ostravy) do úradníckej rodiny. Ako spomína, jeho rodičia sa brali z veľkej lásky. „Napriek tomu, že som bol dieťaťom donoseným, narodil som sa už šiesty mesiac po maminej svadbe. Bigotné okolie ohŕňalo nad touto okolnosťou nos a pre ostatných mal môj zdanlivo predčasný príchod na svet pikantnú príchuť,“ píše Brodský vo svojich spomienkach. Hoci boli jeho rodičia zanietenými ochotníkmi, ich jediný syn mal k divadlu rezervovaný vzťah – aj preto, že nerád hovoril či recitoval na verejnosti.
Situácia sa zmenila, keď sa rodina presťahovala do Prahy. Brodský mal na dosah idoly vtedajšej doby – hercov Wericha a Voskovca, či režiséra E. F. Buriana. Bavil ho tanec, obdivoval Freda Astaira, naučil sa teda stepovať a ako stredoškolák tancoval v nočných baroch, čím si vylepšoval svoju finančnú situáciu. Divadlo obdivoval ako divák, kým neobjavil inzerát v Českom slove z októbra 1939. V ňom režisér E. F. Burian hľadal mladých elévov do svojho súboru D40. Brodský bol prijatý, navyše sa mu podarilo zmaturovať, hoci sa označoval za zlého študenta. Počas 2. svetovej vojny pôsobil v súbore Větrník, v Pražskom detskom divadle Míly Mellanovej, v Pražskom divadelnom štúdiu a v Nezávislom divadle. V po 2. svetovej vojne bol krátko v Divadle satiry (1946-1947), znovu v Divadle E. F. Buriana (1947–1948). Napokon väčšinu svojej hereckej dráhy strávil vo Vinohradskom divadle (1948–1984).
Vo dvojici s Jiřím Sovákom
Pred kamerou sa objavil prvý raz v roku 1937 vo filme Svět patří nám, ktorý s dvojicou Voskovec a Werich nakrútil Martin Frič. Po vojne hrával zväčša epizódne úlohy, výraznejšie herecké príležitosti mu ponúkol rok 1958. Frič ho obsadil do svojho filmu Dnes naposled, Jan Krejčík mu zasa zveril úlohu nedbanlivého bankového úradníka Šemberu v poviedkovom filme O věcech nadpřirozených nakrútenom podľa próz Karla Čapka. Kritizujúceho inžiniera Pokorného presvedčivo stvárnil v satirickej snímke Tři přání režisérskej dvojice Ján Kadár a Elmar Klos.
Kastelána si Brodský zahral v komédii Kam čert nemůže, ktorú v roku 1959 nakrútil Zdeněk Podskalský – a zrejme pre veľký úspech ho ten istý režisér obsadil o šesť rokov neskôr opäť do kastelánskej úlohy v ďalšej svojej veselohre Bílá Paní. V roku 1964 nakrútil Jiří Krejčík film Čintamani a podvodník opäť podľa poviedok Karla Čapka. Brodský v ňom stvárnil policajného vyšetrovateľa, ktorý zatýka sobášneho podvodníka v podaní Jiřího Sováka – a to s takým citom a noblesou, že spolu strávia rodinný víkend na chalupe. Herecká dvojica Brodský a Sovák mimochodom fungovala vždy skvele a objavila sa vo filmoch veľakrát. Dokonca sa objavili aj úvahy, že by mohli vytvoriť regulárnu komickú dvojicu, ako Lasica a Satinský, alebo Sobota a Šimek. Napokon však k tomu nedošlo.
Vlastimil Brodský ako kastelán vo filme Bílá paní.Foto: YouTube
Nezabudnuteľné herecké kreácie vytvoril Vlastimil Brodský v hororovej komédii Ztracená tvář (Pavel Hobl, 1965) a v snímke Ostře sledované vlaky, ktorá mladému režisérovi Jiřímu Menzlovi vyniesla sošku Oscara za najlepší zahraničný film. V tom istom roku Podskalský v rozmarnej komédii Ženu ani květinou neuhodíš ponúkol Brodskému hlavnú rolu notorického sukničkára, ktorý vzťahy so ženami úspešne nadväzuje, no nedokáže ich ukončiť.
Nasledovali ďalšie úspešné filmy Rozmarné léto (1967, Jiří Menzl), či trpká snímka Evalda Schorma Farářův konec (1968), v ktorej stvárnil Brodský kostolníka úspešne sa vydávajúceho za farára. V roku 1969 opäť Jiří Menzl obsadil Brodského do roly filozofujúceho profesora vo svojom trezorovom filme Skřivánci na niti. A napokon v tom istom roku sa trojica Vlastimil Brodský, Jiří Sovák a Jan Libíček zaskvela v Podskalského nezabudnuteľnej komédii Světáci.
Nezabudnuteľní Světáci: Jiří Sovák, Vlastimil Brodský a Jan Libíček.Foto: YouTube
Na vrchole kariéry
Brodský na prahu svojej päťdesiatky patril jednoznačne k českej hereckej špičke. Práve režisér Podskalský mu po kriminálnej komédii Ďábelské líbanky (1970) ponúkol rolu, ktorú Vlastimil Brodský považoval za veľkú výzvu – vo filme Noc na Karlštejne (1973) stvárnil samotného panovníka Karla IV.
„Keď mi zveril Karla IV. v Noci na Karlštejne, bol to najväčší risk jeho režisérstva. Dodnes neviem, či bol vtedy tak kaskadérsky odvážny, alebo tak nádherne nezodpovedný. Bola to totiž najväčšia skúška môjho herectva,“ spomína Brodský.
V roku 1974 si zahral vo „vzťahovej“ komédii Hodíme sa k sobě, drahoušku (Petr Schulhoff), no zažiaril aj v dramatickom žánri – úloha v nemeckom filme Jakob, der Lügner (Jakub klamár) režiséra Franka Beyera mu vyniesla cenu strieborného medveďa na Berlinale v roku 1975 za najlepší mužský herecký výkon, a tiež nomináciu na Oscara.
Brodský v komédii Hodíme se k sobě miláčku? so svojou filmovou ale aj reálnou manželkou Janou Brejchovou.Foto: YouTube
Zabudnúť nemožno ani na komédie Oldřicha Lipského Ať žijí duchové (1977) a Tajemství hradu v Karpatech (1981).
V tom čase Brodskému pridávali na popularite aj úlohy v seriáloch, napr. Pan Tau (1978), Arabela (1980), či Návštevníci (1983), kde stvárnil postavu ľudového mudrlanta a čudáka Drchlíka. Za zmienku stoja Brodského herecké výkony v snímkach, ktoré podľa scenárov Zdeňka Svěráka nakrútil František Filip – Případ Platfus (1985) a trpká komédia Utopím si ho sám (1989), kde Brodský vytvoril nezabudnuteľnú dvojicu s Milošom Kopeckým.
Príprava na kremáciu
Medzi posledné filmy, ktoré Brodský nakrútil, patrí Babí léto. Snímka Vladimíra Michálka z roku 2001 získala štyroch Českých levov – z toho tri za herecké výkony Stelly Zázvorkovej, Stanislava Zindulku a Vlastimila Brodského. Herec 20. apríla 2002 dobrovoľne ukončil svoj život na svojej chalupe v Slunečnej.
Vlastimil Brodský bol držiteľom Ceny Jaroslava Průchy (1967), Ceny československého rozhlasu (1981), s ktorým dlhodobo a rád spolupracoval – okrem iného ako nezabudnuteľný rozprávač večerníčkov. Získal Zlatú nymfu (1984) za drámu Tažní ptáci na Medzinárodnom filmovom festivale (MFF) v Monte Carlo, titul národného umelca (1988), Cenu Thálie za celoživotné majstrovstvo v činohre (1997), Medailu Za zásluhy (2001) a na karlovarskom MFF Cenu za mimoriadny umelecký prínos svetovému filmu (2002) in memoriam.
Brodský bol dvakrát ženatý. Jeho synom je herec a výtvarník Marek Brodský (z prvého manželstva s Boženou Křepelkovou). Herečkou sa stala aj Tereza Brodská, dcéra z ďalšieho, osemnásť rokov trvajúceho manželstva s Janou Brejchovou.
„Bróďa“, ako ho prezývali kamaráti a kolegovia, bol známy svojimi úvahami o smrti či o chorobách – hovoril napríklad, že rád sedí pri ústrednom kúrení, aby sa postupne pripravoval na krematórium. Ešte v roku 1993 si zaznamenal vetu: „Na mou duši, jediný hezký na tom stáří jsou ty vzácný momenty, kdy se člověk omylem domnívá, že je zdráv.“
