Písomné doklady potvrdzujúce, že Nicolae Ceaušescu bol zamestnaním obuvník, sa našli v Rumunsku v roku 1994.
Autor TASR
Bukurešť 26. januára (TASR) – Bývalý najvyšší predstaviteľ Komunistickej strany Rumunska Nicolae Ceaušescu sa narodil pred 100 rokmi, 26. januára 1918, v roľníckej rodine.
Písomné doklady potvrdzujúce, že Nicolae Ceaušescu bol zamestnaním obuvník, sa našli v Rumunsku v roku 1994. V policajnej prihláške, ktorú Ceaušescu vlastnoručne napísal a podpísal v roku 1936, sa uvádza, že je obuvníkom.
Začiatkom 30. rokov minulého storočia sa pridal k vtedy ilegálnej Komunistickej strane Rumunska, za čo bol niekoľkokrát väznený. Vo väzení sa spriatelil so spoluväzňom, budúcim komunistickým vodcom krajiny Gheorghem Gheorghiom-Dejom.
V roku 1944 Červená armáda prekročila hranice Rumunska a došlo k zvrhnutiu profašistického režimu premiéra Iona Antonesca. Po skončení druhej svetovej vojny sa Rumunsko dostalo pod vplyv Sovietskeho zväzu. Komunisti získali moc a v roku 1947 Ceaušescu šéfoval ministerstvu poľnohospodárstva, neskôr pôsobil ako námestník ministerstva obrany. Pod Dejovým vedením sa vypracoval na druhú najdôležitejšiu osobu v komunistickej strane.
Po Dejovej smrti zaujal v roku 1965 miesto na čele strany a v roku 1967 už stál až do roku 1974 na čele Štátnej rady, najvyššieho orgánu štátnej moci.
Rumunsko bolo v roku 1968 jedinou členskou krajinou Varšavskej zmluvy, ktorá sa odmietla zúčastniť na okupácii niekdajšej ČSSR.
Ceaušescu bol hlavou štátu od roku 1974. Zaviedol policajný režim, potlačil slobodu slova a zhromažďovania a na všetko dozerala tajná polícia Securitate. V snahe splatiť zahraničný dlh doviedol krajinu na pokraj kolapsu. Jeho manželka Elena a ďalší príbuzní zastávali v krajine vysoké posty.
Ceaušescu vládol Rumunsku 25 rokov. Počas protikomunistickej revolúcie v roku 1989 ho zvrhli a po skrátenom súdnom procese ho v meste Targovište 25. decembra 1989 aj s manželkou Elenou popravili. Zákroky proti demonštrantom si v tom čase vyžiadali vyše 1100 obetí na životoch.
V niekoľkých aukciách sa po smrti diktátora predával jeho majetok. Medzi predmetmi boli Ceaušescove lovecké zbrane, nože a kusy nábytku i jedna z jeho čiapok, ako aj čierna limuzína od niekdajšieho amerického prezidenta Richarda Nixona. Dražili sa dve lode, auto, dary iránskeho šacha a víno. Najstaršia fľaša pochádzala z roku 1918.
Peniaze z dražieb putovali do štátneho rozpočtu.
V septembri 2013 v Targovišti v budove, v ktorej ho v roku 1989 súdili a aj s manželku Elenou popravili, otvorili múzeum. Súčasťou expozície sú okrem iného kovové taniere, z ktorých on a jeho manželka jedli, postele, v ktorých spali, a malá improvizovaná súdna sieň.
Písomné doklady potvrdzujúce, že Nicolae Ceaušescu bol zamestnaním obuvník, sa našli v Rumunsku v roku 1994. V policajnej prihláške, ktorú Ceaušescu vlastnoručne napísal a podpísal v roku 1936, sa uvádza, že je obuvníkom.
Začiatkom 30. rokov minulého storočia sa pridal k vtedy ilegálnej Komunistickej strane Rumunska, za čo bol niekoľkokrát väznený. Vo väzení sa spriatelil so spoluväzňom, budúcim komunistickým vodcom krajiny Gheorghem Gheorghiom-Dejom.
V roku 1944 Červená armáda prekročila hranice Rumunska a došlo k zvrhnutiu profašistického režimu premiéra Iona Antonesca. Po skončení druhej svetovej vojny sa Rumunsko dostalo pod vplyv Sovietskeho zväzu. Komunisti získali moc a v roku 1947 Ceaušescu šéfoval ministerstvu poľnohospodárstva, neskôr pôsobil ako námestník ministerstva obrany. Pod Dejovým vedením sa vypracoval na druhú najdôležitejšiu osobu v komunistickej strane.
Po Dejovej smrti zaujal v roku 1965 miesto na čele strany a v roku 1967 už stál až do roku 1974 na čele Štátnej rady, najvyššieho orgánu štátnej moci.
Rumunsko bolo v roku 1968 jedinou členskou krajinou Varšavskej zmluvy, ktorá sa odmietla zúčastniť na okupácii niekdajšej ČSSR.
Ceaušescu bol hlavou štátu od roku 1974. Zaviedol policajný režim, potlačil slobodu slova a zhromažďovania a na všetko dozerala tajná polícia Securitate. V snahe splatiť zahraničný dlh doviedol krajinu na pokraj kolapsu. Jeho manželka Elena a ďalší príbuzní zastávali v krajine vysoké posty.
Ceaušescu vládol Rumunsku 25 rokov. Počas protikomunistickej revolúcie v roku 1989 ho zvrhli a po skrátenom súdnom procese ho v meste Targovište 25. decembra 1989 aj s manželkou Elenou popravili. Zákroky proti demonštrantom si v tom čase vyžiadali vyše 1100 obetí na životoch.
V niekoľkých aukciách sa po smrti diktátora predával jeho majetok. Medzi predmetmi boli Ceaušescove lovecké zbrane, nože a kusy nábytku i jedna z jeho čiapok, ako aj čierna limuzína od niekdajšieho amerického prezidenta Richarda Nixona. Dražili sa dve lode, auto, dary iránskeho šacha a víno. Najstaršia fľaša pochádzala z roku 1918.
Peniaze z dražieb putovali do štátneho rozpočtu.
V septembri 2013 v Targovišti v budove, v ktorej ho v roku 1989 súdili a aj s manželku Elenou popravili, otvorili múzeum. Súčasťou expozície sú okrem iného kovové taniere, z ktorých on a jeho manželka jedli, postele, v ktorých spali, a malá improvizovaná súdna sieň.