K výtvarnému umeniu mal od detstva blízko, jeho otec Július Bártfay, bol totiž významný sochár, spoluzakladateľ moderného slovenského sochárstva 20. storočia.
Autor TASR
Nitra/Bratislava 12. mája (TASR) - Viaceré diela sochára Tibora Bártfaya dotvárajú už roky verejný priestor Bratislavy. Autorsky sa podieľal na fontáne Planéta mieru nachádzajúcej sa na dnešnom bratislavskom Hodžovom námestí pred Prezidentským palácom. Podpísal sa tiež pod súsošie Štúrovci na Námestí Ľudovíta Štúra a je aj autorom súsošia Nad hrobom bojovníka na bratislavskom Slavíne. Od jeho narodenia uplynie vo štvrtok 12. mája 100 rokov.
Tibor Bártfay sa narodil 12. mája 1922 v Nitre. K výtvarnému umeniu mal od detstva blízko, jeho otec Július Bártfay, bol totiž významný sochár, spoluzakladateľ moderného slovenského sochárstva 20. storočia.
Od roku 1939 študoval Tibor Bártfay na Akadémii krásnych umení v Budapešti v ateliéri profesora Ferenca Sidlóa. V dôsledku udalostí druhej svetovej vojny sa v roku 1942 vrátil na Slovensko. V rokoch 1945 - 1949 študoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe u profesora Karla Pokorného. Od začiatku 50. rokov minulého storočia žil a tvoril v Bratislave.
V rokoch 1953 - 1958 pôsobil ako odborný asistent na Katedre architektúry Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave. Začiatkom 70. rokov minulého storočia absolvoval študijný pobyt v Spojenom kráľovstve, kde sa stretol aj s vtedy už svetoznámym sochárom Henry Moorom.
Sochársky sa podieľal na realizácii viacerých urbanistických projektov v Bratislave. Na súsoší Nad hrobom bojovníka na bratislavskom Slavíne, na pomníku obetiam Mauthausenu v Slávičom údolí, na súsoší Štúrovci stojacom na Námestí Ľudovíta Štúra, či na fontáne Planéta mieru na Hodžovom námestí.
Medzi jeho známe sochy zdobiace verejný priestor hlavného mesta Slovenska patrí aj Bosorka pod hradom. Sochársky spolupracoval tiež na súsoší fontány Radosť zo života v záhrade Prezidentského, resp. Grasalkovičovho paláca. Dielo Hirošima, ktoré stojí na Račianskom mýte je zasa jeho umeleckou poklonou obetiam tragédie v Hirošime. Na Hviezdoslavom námestí sa nachádza aj Bártfayova socha venovaná Hansovi Christianovi Andersenovi.
Bol autorom výtvarnej predlohy známky Kráľ Svätopluk 1100 vydanej k výročiu úmrtia Svätopluka. Podieľal sa tiež na dotváraní interiéru nitrianskeho Divadla Andreja Bagara. Jeho plastika zdobí napríklad aj vstupný interiér budovy Jókaiho divadla v Komárne.
Za svoju tvorbu získal viacero ocenení. Od roku 1997 figuruje jeho meno na zozname najvýznamnejších osobností svetovej kultúry a umenia. V roku 1985 získal Cenu UNESCO za humánny postoj k životu. O rok neskôr dostal medailu Svetovej rady mieru. V roku 2002 ho ocenili Krištáľovým krídlom za celoživotné dielo.
Akademický sochár Tibor Bártfay zomrel 3. októbra 2015 vo veku 93 rokov v Bratislave.
Tibor Bártfay sa narodil 12. mája 1922 v Nitre. K výtvarnému umeniu mal od detstva blízko, jeho otec Július Bártfay, bol totiž významný sochár, spoluzakladateľ moderného slovenského sochárstva 20. storočia.
Od roku 1939 študoval Tibor Bártfay na Akadémii krásnych umení v Budapešti v ateliéri profesora Ferenca Sidlóa. V dôsledku udalostí druhej svetovej vojny sa v roku 1942 vrátil na Slovensko. V rokoch 1945 - 1949 študoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe u profesora Karla Pokorného. Od začiatku 50. rokov minulého storočia žil a tvoril v Bratislave.
V rokoch 1953 - 1958 pôsobil ako odborný asistent na Katedre architektúry Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave. Začiatkom 70. rokov minulého storočia absolvoval študijný pobyt v Spojenom kráľovstve, kde sa stretol aj s vtedy už svetoznámym sochárom Henry Moorom.
Sochársky sa podieľal na realizácii viacerých urbanistických projektov v Bratislave. Na súsoší Nad hrobom bojovníka na bratislavskom Slavíne, na pomníku obetiam Mauthausenu v Slávičom údolí, na súsoší Štúrovci stojacom na Námestí Ľudovíta Štúra, či na fontáne Planéta mieru na Hodžovom námestí.
Medzi jeho známe sochy zdobiace verejný priestor hlavného mesta Slovenska patrí aj Bosorka pod hradom. Sochársky spolupracoval tiež na súsoší fontány Radosť zo života v záhrade Prezidentského, resp. Grasalkovičovho paláca. Dielo Hirošima, ktoré stojí na Račianskom mýte je zasa jeho umeleckou poklonou obetiam tragédie v Hirošime. Na Hviezdoslavom námestí sa nachádza aj Bártfayova socha venovaná Hansovi Christianovi Andersenovi.
Bol autorom výtvarnej predlohy známky Kráľ Svätopluk 1100 vydanej k výročiu úmrtia Svätopluka. Podieľal sa tiež na dotváraní interiéru nitrianskeho Divadla Andreja Bagara. Jeho plastika zdobí napríklad aj vstupný interiér budovy Jókaiho divadla v Komárne.
Za svoju tvorbu získal viacero ocenení. Od roku 1997 figuruje jeho meno na zozname najvýznamnejších osobností svetovej kultúry a umenia. V roku 1985 získal Cenu UNESCO za humánny postoj k životu. O rok neskôr dostal medailu Svetovej rady mieru. V roku 2002 ho ocenili Krištáľovým krídlom za celoživotné dielo.
Akademický sochár Tibor Bártfay zomrel 3. októbra 2015 vo veku 93 rokov v Bratislave.