Miler sa snažil postavičku poľudštiť a výrobu košieľky zamenil za ušitie pekných modrých nohavičiek.
Autor TASR
Bratislava/Kladno 21. februára (TASR) – Animovanú postavičku malého čierneho krtka poznajú a milujú všetci detskí diváci od jedného do sto rokov. Krtko je kamarátsky, vždy dobre naladený, ochotný pomáhať ostatným, niekedy aj trochu šibalský a nezbedný. Svojmu tvorcovi Zdeňkovi Milerovi priniesol slávu a uznanie ďaleko za hranicami Českej republiky. Miler vytvoril okolo 50 animovaných filmov o krtkovi a kamarátoch s rôznou minutážou, ale tiež množstvo ďalších filmových diel, zároveň sa venoval ilustrácii kníh i voľnej výtvarnej tvorbe.
Od narodenia známeho českého výtvarníka, animátora a scenáristu Zdeňka Milera uplynie v nedeľu 21. februára 100 rokov.
Zdeněk Miler sa narodil 21. februára 1921 v Kladne. Od detstva rád kreslil, a tak bolo samozrejmé, že sa stane výtvarníkom. Vyštudoval Štátnu grafickú školu v Prahe a od roku 1938 pokračoval v štúdiu na Vysokej škole umeleckého priemyslu. Druhá svetová vojna ho však prinútila štúdium prerušiť. Koncom roku 1941 nastúpil ako výtvarník do Baťových ateliérov kresleného filmu v Zlíne.
Po vojne školu dokončil a zamestnal sa v štúdiu Bratři v triku, ktoré viedol známy výtvarník Jiří Trnka. Dokonca práve Miler namaľoval postavičky troch kučeravých chlapcov v námorníckych tričkách, ktorí sa stali logom štúdia. Tu získal Miler skúsenosti nielen s animovaným filmom, ale aj s písaním scenárov. V roku 1948 debutoval dvoma filmami, bábkovou rozprávkou Červená karkulka a temnou rozprávkou O milionáři, který ukradl slunce podľa literárnej predlohy básnika Jiřího Wolkera.
V 50. rokoch sa venoval ilustrátorskej tvorbe predovšetkým pre deti a začal aj samostatne vystavovať. Kľúčový moment v tvorbe Zdeňka Milera nastal v roku 1954, keď dostal zákazku na film o výrobe plátennej košieľky. Miler premýšľal nad tým, aká zvieracia figúrka by mohla vo filme vystupovať. Napokon ho inšpiroval krtinec, o ktorý zakopol počas prechádzky. Rozhodla tiež skutočnosť, že krtko sa dovtedy neobjavil v žiadnych filmových rozprávkach, dokonca ani v známych "disneyovkách".
Miler sa snažil postavičku poľudštiť a výrobu košieľky zamenil za ušitie pekných modrých nohavičiek. Vznikla rozprávka Jak krtek ke kalhotkám přišel, ktorá mala premiéru v roku 1957. Film zaznamenal obrovský úspech a na filmovom festivale v Benátkách získal hlavnú cenu, Benátskeho leva.
Hlasy zvieratkám prepožičali známi herci – František Filipovský, či Josef Hlinomaz. Išlo však o prvý a posledný film s krtkom, v ktorom sa rozprávalo. Vo všetkých ostatných už dialógy nahradili citoslovcia, či krátke slovíčka, ktoré nahovorili Milerove dcéry Kateřina a Barborka.
Ďalšie diely krtka na seba nenechali čakať – nasledovali Krtek a autíčko (1963), Krtek a raketa (1967) a Krtek a tranzistor (1968). Od roku 1970 už vznikali filmy v podstatne väčšom množstve. Niektoré diely sú vyslovene rozprávkami pre najmenších, v iných si nájdu metafory či prvky čierneho humoru aj dospelí diváci. V rozprávke Krtek a televizor (1970) je to zlovestné mumlanie odborníka propagujúceho jedy na drobné zvieratká, ktorý z televíznej obrazovky nabáda: "Zničit krtka, zničit krtka!". Inde sa vo filmoch objavuje výrazné ekologické či ľudské posolstvo – napríklad v polhodinových snímkach Krtek ve městě (1982), Krtek ve snu (1984), či Krtek filmová hvězda (1988). Napokon sa však vždy všetko dobre skončí.
Postupne vzniklo vyše 50 filmov s krtkom, ktoré Miler často tvoril na objednávku nemeckých televíznych spoločností. Umelec pracoval niekedy až 18 hodín denne. Popri tom však vytvoril aj filmy o šteniatku, či o cvrčkovi a ďalšie animované snímky – a to aj pre dospelých (napr. Romance Helgolandská, 1977). Dokopy vytvoril okolo 70 filmov a pre štúdio Bratři v triku pracoval až do roku 2002, keď odišiel do dôchodku.
Zdeněk Miler ilustroval tiež 40 kníh a získal viacero ocenení vyznamenaní doma i vo svete. V roku 1999 dostal od vydavateľstva Albatros ocenenie Zlatá paleta za viac než 5 miliónov predaných výtlačkov kníh, na ktorých sa podieľal. V roku 2001 mu udelili Cenu za celoživotnú prácu s detskou knihou. V roku 2006 získal štátne vyznamenanie Medaila Za zásluhy 1. stupňa.
Zdeněk Miler zomrel 30. novembra 2011 vo veku 90 rokov. Jeho životnou partnerkou bola výtvarníčka Emílie Milerová.
Od narodenia známeho českého výtvarníka, animátora a scenáristu Zdeňka Milera uplynie v nedeľu 21. februára 100 rokov.
Zdeněk Miler sa narodil 21. februára 1921 v Kladne. Od detstva rád kreslil, a tak bolo samozrejmé, že sa stane výtvarníkom. Vyštudoval Štátnu grafickú školu v Prahe a od roku 1938 pokračoval v štúdiu na Vysokej škole umeleckého priemyslu. Druhá svetová vojna ho však prinútila štúdium prerušiť. Koncom roku 1941 nastúpil ako výtvarník do Baťových ateliérov kresleného filmu v Zlíne.
Po vojne školu dokončil a zamestnal sa v štúdiu Bratři v triku, ktoré viedol známy výtvarník Jiří Trnka. Dokonca práve Miler namaľoval postavičky troch kučeravých chlapcov v námorníckych tričkách, ktorí sa stali logom štúdia. Tu získal Miler skúsenosti nielen s animovaným filmom, ale aj s písaním scenárov. V roku 1948 debutoval dvoma filmami, bábkovou rozprávkou Červená karkulka a temnou rozprávkou O milionáři, který ukradl slunce podľa literárnej predlohy básnika Jiřího Wolkera.
V 50. rokoch sa venoval ilustrátorskej tvorbe predovšetkým pre deti a začal aj samostatne vystavovať. Kľúčový moment v tvorbe Zdeňka Milera nastal v roku 1954, keď dostal zákazku na film o výrobe plátennej košieľky. Miler premýšľal nad tým, aká zvieracia figúrka by mohla vo filme vystupovať. Napokon ho inšpiroval krtinec, o ktorý zakopol počas prechádzky. Rozhodla tiež skutočnosť, že krtko sa dovtedy neobjavil v žiadnych filmových rozprávkach, dokonca ani v známych "disneyovkách".
Miler sa snažil postavičku poľudštiť a výrobu košieľky zamenil za ušitie pekných modrých nohavičiek. Vznikla rozprávka Jak krtek ke kalhotkám přišel, ktorá mala premiéru v roku 1957. Film zaznamenal obrovský úspech a na filmovom festivale v Benátkách získal hlavnú cenu, Benátskeho leva.
Hlasy zvieratkám prepožičali známi herci – František Filipovský, či Josef Hlinomaz. Išlo však o prvý a posledný film s krtkom, v ktorom sa rozprávalo. Vo všetkých ostatných už dialógy nahradili citoslovcia, či krátke slovíčka, ktoré nahovorili Milerove dcéry Kateřina a Barborka.
Ďalšie diely krtka na seba nenechali čakať – nasledovali Krtek a autíčko (1963), Krtek a raketa (1967) a Krtek a tranzistor (1968). Od roku 1970 už vznikali filmy v podstatne väčšom množstve. Niektoré diely sú vyslovene rozprávkami pre najmenších, v iných si nájdu metafory či prvky čierneho humoru aj dospelí diváci. V rozprávke Krtek a televizor (1970) je to zlovestné mumlanie odborníka propagujúceho jedy na drobné zvieratká, ktorý z televíznej obrazovky nabáda: "Zničit krtka, zničit krtka!". Inde sa vo filmoch objavuje výrazné ekologické či ľudské posolstvo – napríklad v polhodinových snímkach Krtek ve městě (1982), Krtek ve snu (1984), či Krtek filmová hvězda (1988). Napokon sa však vždy všetko dobre skončí.
Postupne vzniklo vyše 50 filmov s krtkom, ktoré Miler často tvoril na objednávku nemeckých televíznych spoločností. Umelec pracoval niekedy až 18 hodín denne. Popri tom však vytvoril aj filmy o šteniatku, či o cvrčkovi a ďalšie animované snímky – a to aj pre dospelých (napr. Romance Helgolandská, 1977). Dokopy vytvoril okolo 70 filmov a pre štúdio Bratři v triku pracoval až do roku 2002, keď odišiel do dôchodku.
Zdeněk Miler ilustroval tiež 40 kníh a získal viacero ocenení vyznamenaní doma i vo svete. V roku 1999 dostal od vydavateľstva Albatros ocenenie Zlatá paleta za viac než 5 miliónov predaných výtlačkov kníh, na ktorých sa podieľal. V roku 2001 mu udelili Cenu za celoživotnú prácu s detskou knihou. V roku 2006 získal štátne vyznamenanie Medaila Za zásluhy 1. stupňa.
Zdeněk Miler zomrel 30. novembra 2011 vo veku 90 rokov. Jeho životnou partnerkou bola výtvarníčka Emílie Milerová.