Zvolen/Bratislava 8. júna (TASR) – Herec a režisér Ján Klimo patrí k neprehliadnuteľným osobnostiam slovenského divadla, filmu i televíznej tvorby. Vďaka kultivovanému hlasovému prejavu tiež často spolupracoval s rozhlasom a s dabingom, takisto sa prihovára divákom v množstve dokumentárnych snímok. Jeho vnukom je populárny herec a moderátor Maroš Kramár.

V utorok 8. júna uplynie 100 rokov od narodenia jedného z priekopníkov slovenského herectva Jána Klima.

Ján Klimo sa narodil 8. júna 1921 vo Zvolene. Pôvodne sa pripravoval na povolanie lekára. V rokoch 1940 až 1945 študoval medicínu na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave medicínu. Už počas štúdia ho však zlákali divadelné dosky. V roku 1942 inicioval vznik hudobného a neskôr kabaretného súboru Združenia vysokoškolského študentstva. V lete roku 1943 sa stal členom frontového divadla, s ktorým odohral asi 20 predstavení na východnom fronte.

Od roku 1945 sa začal venovať divadelnému umeniu. Stal sa hercom novozaloženého súboru činohry Národného divadla v Košiciach (dnes Štátne divadlo Košice).

Stvárňoval tu najmä charakterové a komediálne postavy napríklad Miška v Ženskom zákone (Jozef Gregor Tajovský), Barnabáša v Tanci nad plačom (Peter Zvon), Lucenzia v hre Skrotenie zlej ženy (William Shakespeare) či Kozáka v Najdúchovi (Jonáš Záborský). Výrazne sa uplatnil v postavách hrdinských mužov zanietených za nadosobnú myšlienku, napríklad v hre Miguela de Cervantesa Don Quijote prichádza.

Od roku 1949 sa venoval aj réžii. V roku 1951 sa vrátil do Bratislavy, kde pôsobil najprv ako asistent réžie v Slovenskom národnom divadle (SND). V rokoch 1953-1960 bol režisérom a umeleckým šéfom bratislavskej Novej scény, od roku 1960 pôsobil v tom istom divadle ako režisér činohry. Režijne tu naštudoval 25 inscenácií, mnohé z nich boli určené pre deti a mládež ako napríklad hra Jána Kákoša Chlapec z Gori, adaptácia poviedky Martina Kukučína Mladé letá (Klimo bol tiež režisérom televízneho spracovania z roku 1962).

Z tvorby pre dospelých možno spomenúť Goldoniho Škriepky v Chiozze, Mussetovu hru S láskou sa neradno zahrávať, inscenácia Taká láska od Pavla Kohouta, alebo známa hra Williama Shakespeara Mnoho kriku pre nič.

Od divadelnej sezóny 1965/66 sa Ján Klimo venoval práci v rozhlase, televízii, dabingu a vo filme ako umelec v slobodnom povolaní. Začiatkom 70. rokov 20. storočia tiež pôsobil ako asistent Karola L. Zachara na Divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení (VŠMU) v Bratislave.

Filmovým debutom Jána Klima bola snímka Čertova stena, ktorú v roku 1948 nakrútil český režisér Václav Wasserman. Významnejšiu roku mu o desať rokov neskôr ponúkla slovensko-maďarská dvojica režisérov Vladislav Pavlovič a Frigyes Bán v dnes už legendárnom filme Dáždnik svätého Petra. V ňom si Klimo zahral postavu dedinského učiteľa. Objavil sa vo vojnovej snímke Kapitán Dabač režiséra Paľa Bielika (1959), či v komédii Skalní v ofsajde, ktorú nakrútil Ján Lacko (1960).

Od polovice 60. rokov 20. storočia sa venoval predovšetkým práci pre televíziu. Z množstva televíznych filmov a inscenácií možno spomenúť napríklad trojdielnu dramatizáciu známeho románu Thomasa Manna Buddenbrookovci, ktorú nakrútil Vido Horňák v roku 1974. Ako herec sa podpísal pod viac než stovku filmov, inscenácií a ako rozprávač vystupuje v niekoľkých desiatkach filmových a televíznych dokumentov.

Z práce pre rozhlas a z množstva rozhlasových hier možno spomenúť spracovanie známeho románu Vynález skazy francúzskeho autora Julesa Verna.

Herec a režisér Ján Klimo zomrel 15. októbra 2001 v Bratislave.