Ako dramaturgička pripravovala do vysielania rozhlasové hry pre mládež, nedeľné rozprávky a rozprávky pred spaním.
Autor TASR
Košice/Bratislava 1. júna (TASR) - Pre deti a mládež napísala Božena Mačingová viacero kníh a pripravovala aj rozhlasové a televízne dramatizácie, vrátane večerníčkových cyklov. Od narodenia spisovateľky a dlhoročnej redaktorky košického rozhlasového štúdia uplynie vo štvrtok 2. júna 100 rokov.
Božena Mačingová, občianskym menom Etela Božena Čonková, sa narodila 2. júna 1922 v Košiciach. V rodnom meste absolvovala meštiansku školu a v rokoch 1937 - 1938 pôsobila v jedenej z košických advokátskych kancelárii. V dôsledku udalostí spojených s druhou svetovou vojnou žila v rokoch 1939 - 1950 v Prešove a vo Veľkom Šariši. Po návrate do rodného mesta pracovala ako úradníčka vo Východoslovenských mlynoch Košice.
V roku 1952 začala pracovať ako redaktora a dramaturgička košického rozhlasového štúdia Československého rozhlasu. Najprv bola redaktorka vysielania pre deti, potom dramaturgička a vedúca literárno-dramatickej redakcie. Ako dramaturgička pripravovala do vysielania rozhlasové hry pre mládež, nedeľné rozprávky a rozprávky pred spaním.
Po zrušení košickej literárnej redakcie prešla do bratislavskej, po krátkom čase sa však vrátila do Košíc a pôsobila v redakcii spravodajstva a publicistiky. V obnovenej košickej literárno-dramatickej redakcii napokon pracovala do roku 1982.
Autorkine knižné prvotiny pre najmenších čitateľov - Lapajove dobrodružstvá a Šibalstvá mravčeka Štipka vydané v roku 1947 boli zúročením jej vlastnej fantázie, ktorú využívala pri uspávaní svojich detí. V tom istom roku v anonymnej súťaži Československého rozhlasu v Prahe získala hrou Čarovný lampáš určenou dospelým poslucháčom jednu z desiatich cien.
Najmenším čitateľom venovala aj knihy Opička Kuk medzi ľuďmi a zvieratami (1948), Gaštanko a Gaštaník (1948) a Príhody ježka Pichliača a iné rozprávky (1949). Diela Bosí hrdinovia (1949) a Plechové srdiečka (1953) zobrazujú pohľadom školopovinných detí udalosti na východnom Slovensku v rokoch 1938 - 1945.
Vo svojej najúspešnejšej detskej knihe Danuška (1962) vykreslila citový svet malej školáčky trpiacej manželskou krízou svojich rodičov. Pre dospievajúcu mládež napísala novelu Taký veľký deň (1968), ktorá je zasa sondou do citového sveta dievčat v puberte. Tejto kategórii čitateľov venovala autobiografickú prózu Betka a Veterné mesto (1983). Pre dospelých napísala poviedkovú knihu Najkrajší dar (1962).
Z rozhlasovej dramatickej tvorby Boženy Mačingovej sú známe hry Redaktorka (1959), Život nie je rieka (1968), Cesta do neba (1970), Španielčina (1973), Mamutie metly (1973), Zatmenie slnka (1978).
Na literárne námety vlastných kníh napísala televízne večerníčkové seriály Ježko Pichliačik (1976) a Gaštanko a Gaštaník (1978).
Božena Mačingová, spisovateľka a dlhoročná rozhlasová redaktorka a autorka, zomrela 23. novembra 2017 v Košiciach.
Zdroje: www.litcentrum.sk; Slovník slovenských spisovateľov 20. Storočia, Martin 2001
Božena Mačingová, občianskym menom Etela Božena Čonková, sa narodila 2. júna 1922 v Košiciach. V rodnom meste absolvovala meštiansku školu a v rokoch 1937 - 1938 pôsobila v jedenej z košických advokátskych kancelárii. V dôsledku udalostí spojených s druhou svetovou vojnou žila v rokoch 1939 - 1950 v Prešove a vo Veľkom Šariši. Po návrate do rodného mesta pracovala ako úradníčka vo Východoslovenských mlynoch Košice.
V roku 1952 začala pracovať ako redaktora a dramaturgička košického rozhlasového štúdia Československého rozhlasu. Najprv bola redaktorka vysielania pre deti, potom dramaturgička a vedúca literárno-dramatickej redakcie. Ako dramaturgička pripravovala do vysielania rozhlasové hry pre mládež, nedeľné rozprávky a rozprávky pred spaním.
Po zrušení košickej literárnej redakcie prešla do bratislavskej, po krátkom čase sa však vrátila do Košíc a pôsobila v redakcii spravodajstva a publicistiky. V obnovenej košickej literárno-dramatickej redakcii napokon pracovala do roku 1982.
Autorkine knižné prvotiny pre najmenších čitateľov - Lapajove dobrodružstvá a Šibalstvá mravčeka Štipka vydané v roku 1947 boli zúročením jej vlastnej fantázie, ktorú využívala pri uspávaní svojich detí. V tom istom roku v anonymnej súťaži Československého rozhlasu v Prahe získala hrou Čarovný lampáš určenou dospelým poslucháčom jednu z desiatich cien.
Najmenším čitateľom venovala aj knihy Opička Kuk medzi ľuďmi a zvieratami (1948), Gaštanko a Gaštaník (1948) a Príhody ježka Pichliača a iné rozprávky (1949). Diela Bosí hrdinovia (1949) a Plechové srdiečka (1953) zobrazujú pohľadom školopovinných detí udalosti na východnom Slovensku v rokoch 1938 - 1945.
Vo svojej najúspešnejšej detskej knihe Danuška (1962) vykreslila citový svet malej školáčky trpiacej manželskou krízou svojich rodičov. Pre dospievajúcu mládež napísala novelu Taký veľký deň (1968), ktorá je zasa sondou do citového sveta dievčat v puberte. Tejto kategórii čitateľov venovala autobiografickú prózu Betka a Veterné mesto (1983). Pre dospelých napísala poviedkovú knihu Najkrajší dar (1962).
Z rozhlasovej dramatickej tvorby Boženy Mačingovej sú známe hry Redaktorka (1959), Život nie je rieka (1968), Cesta do neba (1970), Španielčina (1973), Mamutie metly (1973), Zatmenie slnka (1978).
Na literárne námety vlastných kníh napísala televízne večerníčkové seriály Ježko Pichliačik (1976) a Gaštanko a Gaštaník (1978).
Božena Mačingová, spisovateľka a dlhoročná rozhlasová redaktorka a autorka, zomrela 23. novembra 2017 v Košiciach.
Zdroje: www.litcentrum.sk; Slovník slovenských spisovateľov 20. Storočia, Martin 2001