Jakubany/Bratislava 19. októbra (TASR) - Príbeh najznámejšej slovenskej agentky Márie Gulovičovej je u nás málo známy. Pritom počas Slovenského národného povstania (SNP) zachránila pred nacistickým prenasledovaním mnohých Židov a po potlačení SNP pomáhala príslušníkom anglo-americkej spravodajskej misie na úteku pred nacistami. Za statočnosť a obetavosť ju v roku 1946 ako vôbec prvú ženu odmenili vysokým americkým štátnym vyznamenaním Bronzovou hviezdou.

Od narodenia neprávom zabudnutej hrdinky protifašistického odboja uplynie v utorok 19. októbra 100 rokov.

Mária Gulovičová, známa tiež ako Maria Gulovich Liu, sa narodila 19. októbra 1921 v Jakubanoch pri Starej Ľubovni (niektoré zdroje uvádzajú aj obec Litmanová). Jej otec bol gréckokatolícky kňaz a matka učiteľka na základnej škole. Rodičia ju od malička viedli najmä k štúdiu jazykov - ovládala ruštinu, maďarčinu, nemčinu a neskôr sa naučila aj po anglicky.

Absolvovala Gréckokatolícke lýceum pre učiteľov v Prešove. V roku 1940 sa stala učiteľkou na základnej škole v Jarabine, neskôr v obci Hriňová. V učení pokračovala aj po okupácii Slovenska nacistickým Nemeckom.

Začiatkom roku 1944 sa život Márie Gulovičovej radikálne zmenil. Jej židovský priateľ Július Goldberger ju požiadal, aby skryla pred Nemcami jeho sestru a jej päťročného syna. Od apríla do júna 1944 ich ukrývala v budove školy v Hriňovej. Po tom čo ich niekto udal, prišiel Gulovičovú vypočuť dôstojník slovenskej armády. Keďže však patril k odbojárom, ponúkol jej, že pre nich nájde bezpečnejší úkryt za podmienky, že ona sama sa zapojí do antifašistického odboja a bude pre neho robiť kuriérku.

Ponuku prijala a presťahovala sa do Banskej Bystrice, kde sa stala krajčírkou v rodine sympatizujúcej s odbojom. Vďaka svojmu vzdelaniu a jazykovej výbave začala v odboji pracovať ako prekladateľka. Keď na konci augusta 1944 vypuklo SNP, pomáhala na povstaleckom území ako prekladateľka pre sovietsku vojenskú rozviedku.

Po potlačení SNP odišla s partizánmi do hôr, kde sa stretla s členmi americkej misie OSS (Úrad strategických služieb, Office of Strategic Services), ktorý bol predchodcom CIA (Ústrednej spravodajskej služby - Central Intelligence Agency). Tí potrebovali tlmočníčku, ktorá by zabezpečovala ich kontakt s obyvateľstvom nakloneným povstaniu. V rámci svojej činnosti sa podieľala aj na záchrane havarovaných amerických letcov.

Američania zároveň požiadali Máriu Gulovičovú, aby im robila tlmočníčku a sprievodkyňu pri úteku z nacistami okupovaného územia. Po strastiplnom pochode a mnohých útrapách sa jej spolu so štyrmi členmi misie podarilo napokon fašistom uniknúť.

V marci 1945 sa dostala do Bukurešti a odtiaľ do centrály OSS v Taliansku. Následne bola pridelená ako tlmočníčka do Prahy, kde stretla Allena Dullesa, dôstojníka OSS, ktorý sa stal neskôr riaditeľom CIA. S jeho pomocou emigrovala do USA, kde v roku 1952 získala americké občianstvo. Odsťahovala sa do mesta Oxnard v Kalifornii a pracovala ako realitná maklérka.

Ako prvú ženu vyznamenali Máriu Gulovičovú 25. mája 1946 na pôde Americkej vojenskej akadémie (U.S. Military Academy) vo West Pointe pred nastúpenými kadetmi. Bronzovú hviezdu za hrdinskú a odvážnu službu jej osobne pripol šéf OSS generál William Donovan.

Do rodných Jakubian sa opäť dostala až v roku 1970. V roku 1994 prišla na oslavy 50. výročia SNP a pozrieť sa bola aj na horskej chate na Homôlke ležiacej nad obcou Polomka, kde fašisti na Vianoce roku 1944 chytili jej druhov a o mesiac nato popravili v koncentračnom tábore Mathausen.

O činoch Márie Gulovičovej sa na rodnom Slovensku veľa nevedelo. Zmenil to až rok 2004, kedy vyšiel preklad knihy Jima Downsa s názvom Druhá svetová vojna: Tragédia OSS na Slovensku, ktorá sa podrobne venuje aj jej mimoriadnym hrdinským činom.

Mária Gulovičová, ktorá patrí medzi neprávom zabudnuté postavy nášho protifašistického odboja, podľahla rakovine 25. septembra 2009 v Kalifornii vo veku 87 rokov.