Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Páchateľ atentátu 20-ročný mladík Josef Šoupal bol členom komunistickej strany, ktorá však o jeho pláne zabiť ministra financií nevedela.
Autor TASR
Praha/Bratislava 5. januára (TASR) - Nebol to prvý atentát na vládneho predstaviteľa v dejinách prvej (1918 - 1938) Československej republiky (ČSR). Už 8. januára 1919, teda necelé tri mesiace od jej vzniku, sa terčom atentátu stal prvý československý predseda vlády Karel Kramář.
Pred zranením ho zachránila šťastná náhoda, atentátnik Alois Šťastný vystrelil na predsedu vlády, ale zasiahol ho do miesta, kde premiér nosil peňaženku a puzdro na cviker, vďaka čomu neutrpel vážne zranenie, premiérovi ostala na hrudi len modrina. Mladého atentátnika, ľavicového radikála, napokon zaistil Kramářov osobný tajomník a bývalý vojak František Schröder.
O takmer štyri roky neskôr nemal také šťastie československý minister financií Alois Rašín, ktorého atentátnik Josef Šoupal smrteľne postrelil a minister financií zraneniu neskôr podľahol. Vo štvrtok 5. januára uplynie od atentátu 100 rokov.
Alois Rašín, ktorý sa narodil 18. októbra 1867, patril k popredným osobnostiam, ktoré stáli pri vzniku ČSR 28. októbra 1918. Po jej vzniku Rašínovi, zástancovi tvrdej meny krytej zlatom, pripadlo v novej vláde kreslo ministra financií. Stal sa tvorcom menovej reformy, ktorú umožnil zákon prijatý 25. februára 1919. Po okolkovaní rakúsko-uhorských bankoviek sa pristúpilo k reštrikcii obeživa, začala platiť československá koruna.
Jeho opatrenia prispeli k stabilizácii prvou svetovou vojnou zničeného hospodárstva aj československej koruny. Deflačná politika, na ktorej trval, viedla k poklesu cien, klesol však aj vývoz a došlo k rastu nezamestnanosti. Nekompromisný minister financií, zástanca úsporných opatrení, sa tak stal pre chudobnejšie vrstvy obyvateľstva ČSR aj symbolom vykorisťovania.
V ranných hodinách, 5. januára 1923, vyšiel Alois Rašín, minister financií a popredný funkcionár Československej národnej demokracie, zo svojho domu na Žitnej ulici v Prahe. Následne krátko po sebe zazneli dva výstrely a minister financií spadol na chodník.
Atentátnik Josef Šoupal zasiahol Rašína do chrbta a guľka politikovi uviazla v chrbtici a poranila mu miechu. Napriek veľkému úsiliu lekárov Alois Rašín 18. februára 1923 zraneniu podľahol, zomrel vo veku 55 rokov. Rašínova smrť urýchlila prijatie zákona o ochrane republiky, ktorý sprísňoval tresty za rozvracanie republiky.
Páchateľ atentátu 20-ročný mladík Josef Šoupal bol členom komunistickej strany, ktorá však o jeho pláne zabiť ministra financií nevedela. Atentátnik, rodák z Havlíčkovho Brodu a zamestnanec poisťovne, konal na základe vlastného rozhodnutia. Po zadržaní sa označil za anarcho-komunistu a vyhlásil, že svojím činom chcel prospieť proletariátu.
O štyri mesiace neskôr od atentátu odsúdili Šoupala na 18 rokov väzenia. V roku 1943, v období Protektorátu Čechy a Morava, ho prepustili. Po druhej svetovej vojne sa pokúšal vstúpiť do Komunistickej strany Československa (KSČ), ale strana to pre možnú diskreditáciu odmietla. Úradne si zmenil si priezvisko na Pravda. Zomrel v novembri 1959 v Ústí nad Labem vo veku 56 rokov.
Pred zranením ho zachránila šťastná náhoda, atentátnik Alois Šťastný vystrelil na predsedu vlády, ale zasiahol ho do miesta, kde premiér nosil peňaženku a puzdro na cviker, vďaka čomu neutrpel vážne zranenie, premiérovi ostala na hrudi len modrina. Mladého atentátnika, ľavicového radikála, napokon zaistil Kramářov osobný tajomník a bývalý vojak František Schröder.
O takmer štyri roky neskôr nemal také šťastie československý minister financií Alois Rašín, ktorého atentátnik Josef Šoupal smrteľne postrelil a minister financií zraneniu neskôr podľahol. Vo štvrtok 5. januára uplynie od atentátu 100 rokov.
Alois Rašín, ktorý sa narodil 18. októbra 1867, patril k popredným osobnostiam, ktoré stáli pri vzniku ČSR 28. októbra 1918. Po jej vzniku Rašínovi, zástancovi tvrdej meny krytej zlatom, pripadlo v novej vláde kreslo ministra financií. Stal sa tvorcom menovej reformy, ktorú umožnil zákon prijatý 25. februára 1919. Po okolkovaní rakúsko-uhorských bankoviek sa pristúpilo k reštrikcii obeživa, začala platiť československá koruna.
Jeho opatrenia prispeli k stabilizácii prvou svetovou vojnou zničeného hospodárstva aj československej koruny. Deflačná politika, na ktorej trval, viedla k poklesu cien, klesol však aj vývoz a došlo k rastu nezamestnanosti. Nekompromisný minister financií, zástanca úsporných opatrení, sa tak stal pre chudobnejšie vrstvy obyvateľstva ČSR aj symbolom vykorisťovania.
V ranných hodinách, 5. januára 1923, vyšiel Alois Rašín, minister financií a popredný funkcionár Československej národnej demokracie, zo svojho domu na Žitnej ulici v Prahe. Následne krátko po sebe zazneli dva výstrely a minister financií spadol na chodník.
Atentátnik Josef Šoupal zasiahol Rašína do chrbta a guľka politikovi uviazla v chrbtici a poranila mu miechu. Napriek veľkému úsiliu lekárov Alois Rašín 18. februára 1923 zraneniu podľahol, zomrel vo veku 55 rokov. Rašínova smrť urýchlila prijatie zákona o ochrane republiky, ktorý sprísňoval tresty za rozvracanie republiky.
Páchateľ atentátu 20-ročný mladík Josef Šoupal bol členom komunistickej strany, ktorá však o jeho pláne zabiť ministra financií nevedela. Atentátnik, rodák z Havlíčkovho Brodu a zamestnanec poisťovne, konal na základe vlastného rozhodnutia. Po zadržaní sa označil za anarcho-komunistu a vyhlásil, že svojím činom chcel prospieť proletariátu.
O štyri mesiace neskôr od atentátu odsúdili Šoupala na 18 rokov väzenia. V roku 1943, v období Protektorátu Čechy a Morava, ho prepustili. Po druhej svetovej vojne sa pokúšal vstúpiť do Komunistickej strany Československa (KSČ), ale strana to pre možnú diskreditáciu odmietla. Úradne si zmenil si priezvisko na Pravda. Zomrel v novembri 1959 v Ústí nad Labem vo veku 56 rokov.
