Paríž/Lausanne/Bratislava 20. júla (TASR) - Patrí medzi prvé medzinárodné športové federácie. Je riadiacim orgánom šachového športu a reguluje či zastrešuje medzinárodné šachové súťaže. V sobotu 20. júla uplynie 100 rokov od vzniku Medzinárodnej šachovej federácie (Fédération Internationale des Échecs, FIDE).

Pred 100 rokmi sa v Paríži okrem Letných olympijských hier (LOH) konala aj prvá, ešte neoficiálna, šachová olympiáda, počas ktorej 20. júla 1924 založili s mottom Gens una Sumus“ (Sme jedna rodina) v hlavnom meste Francúzska Medzinárodnú šachovú federáciu (FIDE). Medzi zakladajúce štáty FIDE patrilo aj Československo prostredníctvom Ústrednej jednoty československých šachistov, na činnosť ktorej nadviazal neskôr aj Slovenský šachový zväz (SŠZ).

"Slovenský šachový zväz ešte v rámci Ústrednej jednoty československých šachistov bol jedným zo zakladajúcich členov FIDE. V súčasnosti má Slovenský šachový zväz svoje zastúpenie v Rozhodcovskej komisii FIDE, ktorej predsedom je náš vynikajúci medzinárodný rozhodca Ivan Syrový," uviedol pre TASR prezident SŠZ Milan Roman, podľa ktorého Slovenský šachový zväz pripravuje na september v Bratislave aj vlastnú oslavu. Zúčastniť by sa jej mali aj významní predstavitelia FIDE.

Medzi ďalšie krajiny okrem Československa, ktoré v roku 1924 stáli pri vzniku FIDE patria Holandsko, Francúzsko, Belgicko, Spojené kráľovstvo, Poľsko, Rumunsko, Taliansko, Španielsko, Švajčiarsko, Juhoslávia, Maďarsko, Fínsko, Kanada a Argentína. Prvým šéfom FIDE bol holandský právnik, diplomat a šachista Alexander Rueb. V roku 1999 Medzinárodný olympijský výbor uznal FIDE za športovú organizáciu. Dnešným sídlom FIDE je švajčiarske mesto Lausanne a na jej čele je od roku 2018 Rus Arkadij Dvorkovič. V súčasnosti zahŕňa viac ako 200 krajín ako pridružených členov vo forme národných šachových federácií.

S dátumom vzniku FIDE súvisí aj Medzinárodný deň šachu, ktorý iniciovala Organizácia OSN pre vzdelávanie, vedu a kultúru - UNESCO a pripomína sa od roku 1966. Od decembra 2019, bol 20. júl ako Medzinárodný deň šachu uznaný aj rezolúciou Valného zhromaždenia OSN. Na Slovensku je podľa prezidenta SŠZ Milana Romana registrovaných takmer 5000 šachistov, pričom vďaka projektu Šach na školách počet členskej základne rastie aj medzi deťmi. Veľkú zásluhu však majú regionálni tréneri a ľudia na klubovej úrovni, bez ktorých by žiaden šport nemohol dlhodobo existovať.

"Asi najvýraznejší úspech slovenského šachu sa datuje ešte k existencii Československa, keď v roku 1982 získali naši šachisti v Luzerne na olympiáde strieborné medaily. Výraznou súčasťou tímu boli aj prví dvaja slovenskí veľmajstri Ján Plachetka a Ľubomír Ftáčnik. Zo samostatnej éry Slovenska možno spomenúť rok 1999, keď sa slovenské šachistky stali majsterkami Európy družstiev. Úspechom boli aj titul majstra Európy do 16 rokov Jána Markoša v roku 2000, titul majstra sveta do 18 rokov Viktora Gažíka v roku 2018 či titul majstra Európy do 14 rokov Lukáša Sebastiána Kostolanského," zhrnul úspechy prezident SŠZ.

Zároveň doplnil, že Slovensko má aj tituly majstrov Európy medzi seniorskými družstvami i jednotlivcami, takisto medaily z Majstrovstiev sveta seniorov, Akademických majstrovstiev sveta a ďalších významných súťaží. "Takisto si veľmi vážim celosvetovú cenu fair-play, ktorú získal pred dvomi rokmi náš v súčasnosti rebríčkovo najvyššie postavený hráč Jerguš Pecháč," zdôraznil pre TASR prezident SŠZ Milan Roman.

Podľa Romana má šach veľa výhod a výnimočných vlastností. Sú známe tiež pozitívne účinky na školské výsledky, najmä cez zvýšenú schopnosť koncentrácie, pamäť, disciplínu, trpezlivosť a pevnú vôľu. Šach rozvíja kreativitu, invenciu a tvorivosť, podporuje kritické myslenie. Učí aj rozhodnosti, samostatnosti a originalite. Podľa prezidenta SŠZ je vhodný pre všetky vekové kategórie a predlžuje vek dožitia.