Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Pondelok 20. január 2025Meniny má Dalibor
< sekcia Magazín

Pred 100 rokmi vzniklo Východoslovenské národné divadlo v Košiciach

Ilustračná fotografia. Foto: TERAZ.sk

Divadelná činnosť v Košiciach siaha podľa Zuzany Nemcovej z Divadelného ústavu v Bratislave až do 15. storočia, pričom už v roku 1790 v Košiciach postavili prvé kamenné divadlo.

Košice/Bratislava 13. septembra (TASR) - Satirickou hrou Kocúrkovo od slovenského dramatika Jána Chalupku začalo pred 100 rokmi 13. septembra 1924 činnosť Východoslovenské národné divadlo (VND) v Košiciach. Vo svojej prvej etape pôsobilo do roku 1930.

Divadelná činnosť v Košiciach siaha podľa Zuzany Nemcovej z Divadelného ústavu v Bratislave až do 15. storočia, pričom už v roku 1790 v Košiciach postavili prvé kamenné divadlo. Nové mestské divadlo, dnešnú Historickú budovu Národného divadla Košice postavili v roku 1899.

"V druhej polovici 19. a začiatkom 20. storočia boli v Košiciach preferované predovšetkým maďarské divadelné spoločnosti. Zmena prišla so vznikom prvej Československej republiky a Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave. Vo výbore Družstva SND mali za svoj finančný príspevok zastúpenie aj Košice, a to v osobe starostu mesta Vladimíra Mutňanského, cez ktorého požadovali, aby SND zabezpečovalo aj divadelné potreby košického obecenstva. Z pohľadu Košíc však bolo pôsobenie SND nedostatočné, a to aj napriek tomu, že SND prichádzalo do Košíc s operným aj činoherným súborom. A úvahy o zriadený filiálky SND v Košiciach nestáli na reálnom základe," uviedla pre TASR Nemcová.

Za vznikom VND stáli podľa nej v prvom rade predstavitelia kultúrnej obce a mesta, ktorí cítili potrebu mať v Košiciach stálu slovenskú divadelnú scénu. "Organizátori sa pri vzniku ďalšieho profesionálneho slovenského divadla inšpirovali Bratislavou a v apríli 1924 vzniklo Družstvo Východoslovenského národného divadla. Tomu sa podarilo vyzbierať na divadelnú činnosť 102.000 Kčs a s prísľubom subvencií od mesta 13. septembra 1924 otvoriť prvú divadelnú sezónu," vysvetlila Nemcová.

Prvým riaditeľom bol český divadelný režisér Josef Hurt, ktorého po roku 1926 vystriedali vo funkcii viacerí divadelní podnikatelia ako Oto Alferi, Otakar Novák, Karel a Drahoš Želenský. V prvom období VND sa popri Hurtovi do diania v divadle výrazne zapísal aj Ján Sýkora, pôvodne člen viacerých českých divadelných spoločností a v rokoch 1920 - 1921 aj Maršky - zájazdového súboru SND. Ten bol až do roku 1929 hercom, režisérom a umeleckým šéfom činohry VND.

K prvým členom divadelných súborov patrili aj Josef Bělský, Josef Benátsky, Mária Sýkorová, Bohumil Tichý, Ludvík Řezníček, Antonín Mazáč, Karla Schöfferová, Josef Pospíšil, Helena Charvátová, Milada Nedeová, Ella Fuchsová, Viktor Jassík. "Spevohra mala aj tanečnú zložku a obidva súbory mali spolu takmer 50 členov. V druhej sezóne prijal angažmán vo VND Andrej Bagar, ktorý sa úspešne predstavil vo viacerých komédiách i operetách a jeho výkony ocenili aj recenzenti," dodala Nemcová.

V Košiciach bola podľa nej podobne paradoxná situácia ako v Bratislave. Divadlo bolo v názve slovenské, ale jeho tvorbu zabezpečovali české súbory. Účinkovanie českých hercov a spevákov sa stalo aj predmetom kritiky v dobovej tlači.

To si uvedomoval aj Hurt a pravdepodobne preto bolo otváracím predstavením VND Kocúrkovo slovenského dramatika Chalupku. Hurt sa v dramaturgii divadla snažil aj naďalej uvádzať slovenských autorov. Jozef Gregor Tajovský, Kvetoslav Florián Urbanovič, Ivan Stodola sa objavovali v repertoári činohry opakovane, a to aj napriek tomu, že súbor bol zložený prevažne z českých hercov. V spevohre sa pôvodní autori objavovali len sporadicky ako napríklad rodák z Bardejova Ivan Július Hemerka.

Divadlo zápasilo počas celej doby svojho pôsobenia, napriek subvencii a zájazdovej činnosti, s nedostatkom financií, ktoré nakoniec viedli k jeho zániku v roku 1930.

Druhý pokus o oživenie stabilnej divadelnej činnosti v Košiciach inicioval riaditeľ SND a divadelný podnikateľ Antonín Drašar v podobe zriadenia filiálky SND v Košiciach v roku 1937. Jej činnosť ukončila začiatkom druhej sezóny Viedenská arbitráž, na základe ktorej Košice pripadli Horthyho Maďarsku.

V rokoch 1930 - 1937 v Košiciach pravidelne vystupovala divadelná spoločnosť z Olomouca, súbory SND a od roku 1936 aj Slovenské komorné divadlo Emílie Wagnerovej.

Po skončení druhej svetovej vojny a opätovnom pripojení Košíc k Československu sa jednou z prioritných kultúrno-politických úloh stalo aj znovuotvorenie profesionálnej divadelnej scény v Košiciach. Nové VND však nemalo podľa Nemcovej žiadnu právnu ani ekonomickú nadväznosť na svojich predchodcov spred vojny. Ako umelecké zložky, tak aj celé zázemie divadla vrátane fundusu, sa museli vybudovať nanovo.

"Pre vznik VND po druhej svetovej vojne bol dôležitý príchod organizačne skúseného Janka Borodáča a prechod divadla do štátnej správy. Ako prvý sa vytvoril činoherný súbor, paralelne, hoci s ťažkosťami, sa tvoril operný súbor. Baletný súbor sa sformoval až v roku 1947. A hoci divadlo administratívne nenadväzovalo na medzivojnové Východoslovenské národné divadlo, ako súbory tak aj publikom sa pocitom istej nadväznosti nevyhlo," poznamenala Nemcová.

Dlhodobo kľúčovými formujúcimi osobnosťami novovzniknutého VND boli Janko Borodáč a Andrej Chmelko, ale výraznú stopu zanechali aj Magda Husáková Lokvencová a Jozef Palka. Pre operu otvoril dôležitú éru nástup Ladislava Holoubka a pôsobenie Kornela Hájka a Branislava Krišku. Balet v začiatkoch zásadne ovplyvnil Stanislav Remar a jeho nástupca Rudolf Macharovský či neskôr manželia Marilena a Ondrej Halászovci.

Od sezóny 1946/1947 malo divadlo názov Národné divadlo v Košiciach, v roku 1955 bolo premenované na Štátne divadlo (ŠD) Košice. V januári 1996 sa divadlo nakrátko zlúčilo s Divadlom Jonáša Záborského v Prešove. Týmto spojením vzniklo Východoslovenské divadlo. V októbri toho istého roku bolo premenované na Východoslovenské štátne divadlo v Košiciach. V júli 1999 získali obe divadlá opäť samostatnosť a košická scéna sa vrátila k názvu Štátne divadlo Košice. Od 1. mája 2023 nesie názov Národné divadlo Košice.

ONLINE: Inaugurácia 47. prezidenta USA Donalda Trumpa

Donalda Trumpa inaugurujú vo Washingtone za prezidenta USA, v tento deň sa skončí mandát Joeovi Bidenovi.

- Česko a Vietnam povýšili vzájomné vzťahy na strategické partnerstvo, od ktorého očakávajú posilnenie obchodných vzťahov či užšiu spoluprácu vo vede a výskume.

- Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok na sociálnej sieti Facebook zverejnil videozáznam ďalšej časti výsluchu údajného severokórejského vojaka, ktorého ukrajinskí vojaci zajali počas bojov v Kurskej oblasti na západe európskej časti Ruskej federácie.

- Ruský prezident Vladimir Putin v pondelok pred inauguráciou amerického prezidenta Donalda Trumpa zagratuloval staronovému prezidentovi a vyhlásil, že je otvorený dialógu v súvislosti s vojnou na Ukrajine.

- V žiarskej nemocnici patriacej do skupiny Agel opätovne spustili odbery krvi. Konajú sa každý štvrtok a sú otvorené pre všetkých darcov, ktorí chcú pomôcť zachraňovať životy.

- Mnohé základné a stredné školy v Srbsku začali v pondelok druhý polrok školského roka zastavením vyučovania na znak solidarity s protestmi univerzitných študentov a blokádami fakúlt, ktoré trvajú od novembra - od tragédie na železničnej stanici v Novom Sade.

- Európske krajiny by sa podľa českého premiéra Petra Fialu nemali až tak sústrediť na to, čo počas svojho druhého mandátu urobí budúci americký prezident Donald Trump, ale mali by skôr premýšľať nad tým, čo urobí Európa, aby bola silnejšia a konkurencieschopnejšia.

- Opozičné hnutie Progresívne Slovensko (PS) vyzýva vládu, aby v súvislosti s nástupom Donalda Trumpa do funkcie prezidenta Spojených štátov amerických (USA) jasne zadefinovala slovenské záujmy voči USA.

- Revidovaný kódex správania pre boj proti nezákonným nenávistným prejavom na internete bude zaradený do rámca Nariadenia Európskej únie o digitálnych službách (DSA).

- Novovymenovaný francúzsky premiér Francois Bayrou v pondelok varoval Francúzsko aj Európu pred politikou nového amerického prezidenta Donalda Trumpa a vyzval ich na prijatie protiopatrení.

- Predsedu vlády SR Roberta Fica prijal počas jeho oficiálnej návštevy prezident Tureckej republiky Recep Tayyip Erdogan. V prezidentskom paláci v Ankare majú spoločné rokovanie za účasti delegácie ministrov.

- Prezident SR Peter Pellegrini poďakoval záchranným zložkám za nasadenie, obetavosť a zodpovednosť pri ich práci počas minulého roka.

- Lewis Hamilton v pondelok prvýkrát zavítal do sídla svojho nového tímu Ferrari. Sedemnásobný majster sveta oznámil prestup z Mercedesu do stajne z Maranella pred rokom a v nadchádzajúcej sezóne bude jazdiť v červenom monoposte spoločne s Monačanom Charlesom Leclercom.

- Európsky parlament (EP) bude na tohtotýždňovej plenárnej schôdzi v Štrasburgu testovať nový formát rokovaní, ktorý ma zaplniť rokovaciu sálu počas debát.

- Slovenská lyžiarka Petra Vlhová nebude štartovať na februárových MS v rakúskom Saalbachu. Informovali o tom predstavitelia jej Niké Ski Teamu. Olympijská šampiónka v slalome utrpela pred rokom na podujatí SP v Jasnej zranenie kolena a musela sa podrobiť operácii.

- Pápež František vyjadril hlbokú sústrasť rodinám obetí tragického útoku, ku ktorému došlo na gymnáziu v Spišskej Starej Vsi.

- Obyvatelia SR by nemali byť iba pasívnymi pozorovateľmi situácie v krajine a čakať, ako sa vyvinie. Všetci, ktorí na Slovensku žijú, majú jej osud v rukách. Po novoročnom stretnutí s predstaviteľmi cirkví to vyhlásil prezident SR Peter Pellegrini.

- Matka uneseného amerického novinára Austina Ticea v pondelok v Damasku vyhlásila, že nové sýrske vedenie sa usiluje o jeho nájdenie.

- Minister vnútra SR Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) by mal pre tragickú udalosť na gymnáziu na Zamagurí prebrať politickú zodpovednosť a odísť z funkcie. Na tlačovej konferencii to uviedli predstavitelia opozičnej strany SaS.

- Žilinská diecéza pripravuje pri príležitosti Jubilejného roka 2025 sériu stretnutí s ľuďmi v rozličných povolaniach či životných situáciách.

- Boj medzi Spojenými štátmi a Európskou úniou sa začne v utorok, vyhlásil v pondelok v Budapešti predseda maďarskej vlády Viktor Orbán v prejave na konferencii o minuloročnom predsedníctve Maďarska v Rade Európskej únie.