Bratislava 16. marca (TASR) - Inštitúcia, ktorá združovala vedcov, učiteľov, mysliteľov, prírodovedcov, historikov a umelcov z celého Slovenska bola predchodkyňou Slovenského národného múzea. Ako prvý ju viedol slávny architekt Dušan Jurkovič, ktorý bol okrem množstva iných diel aj tvorcom Štefánikovej mohyly na Bradle.

V sobotu 16. marca uplynie 100 rokov, odkedy sa na čelo Slovenského vlastivedného múzea (SVM) postavil architekt Jurkovič, ktorý bol za prvej Československej republiky aj vládnym komisárom na ochranu pamiatok pri Ministerstve s plnou mocou pre správu Slovenska. Takisto stál na čele úsilia zriadiť nové múzeum vlastivedného zamerania v Bratislave.

Samuela Jurkoviča zvolilo za prvého predsedu SVM zakladajúce valné zhromaždenie, ktoré sa konalo 16. marca 1924. Múzeum vzniklo už rok pred tým, ale týmto krokom sa fakticky inštitucionalizovalo.

Išlo o muzeálny spolok zameraný na históriu a živú a neživú prírodu Slovenska. Riadil ho výbor s 19 členmi, na čele ktorého stál Jurkovič. Členskú základňu tvoril kolektív vedeckých i radových pracovníkov z kultúrnych inštitúcií, najmä Univerzity Komenského v Bratislave, ale aj oddaní amatéri.

Múzeum od svojho počiatku zápasilo s priestorovými a finančnými ťažkosťami. Kuratórium Zemedelského múzea mu uvoľnilo núdzové priestory vo svojom ešte nedostavanom sídle v roku 1927. Budovu a jej expozície sprístupnili verejnosti 4. mája 1930. Pri príležitosti slávnostného sprístupnenia zbierkového fondu SVM vydali aj Sprievodcu zbierkami Slovenského vlastivedného múzea v Bratislave.

V roku 1934 sa SVM definitívne nasťahovalo do polyfunkčnej múzejnej budovy na Vajanského nábreží v Bratislave. Jej projektantom a staviteľom bol Milan Michal Harminc (1924 – 1928) a dodnes je sídlom Slovenského národného múzea (SNM).

Okrem výstavných priestorov obsadilo SVM celé tretie poschodie budovy, depozitáre a pracovne v podkroví. Expozície SVM obsahovali ukážky národopisných, prehistoricko-archeologických, numizmatických a prírodovedných zbierok.

Azda najťažšie časy nastali pre SVM v roku 1938. Expanzívna politika nacistického Nemecka voči Československu vyvolala obavy z vypuknutia vojnového konfliktu. Už v septembri 1938 nariadil Štátny referát na ochranu pamiatok na Slovensku všetkým múzeám "vyprázdniť povaly a všetky vzácne pamiatky presťahovať do depozitárov". Výber, evidovanie, fotodokumentácia, balenie a expedovanie tých najvzácnejších pamiatok do bezpečia však prerušila všeobecná mobilizácia vyhlásená 23. septembra 1838. Počas druhej svetovej vojny bola budova Slovenského národného múzea dokonca 16. júna 1944 aj bombardovaná a značne poškodená.

Existenčné problémy troch múzeí s podobným zameraním vyústili v roku 1940 do zlúčenia SVM, Zemedelského múzea a jeho autonómnej zložky – Lesníckeho múzea do jednej inštitúcie s názvom Slovenské múzeum.

To bolo od 1. januára 1961 poštátnené, dokončila sa obnova budovy, reštaurovanie vojnou poškodených zbierkových predmetov a dobudovali sa jednotlivé oddelenia.

Samotné Slovenské národné múzeum ako celonárodná inštitúcia so sídlom v Bratislave vzniklo 28. septembra 1961, a to zlúčením Slovenského múzea v Bratislave a Slovenského národného múzea v Turčianskom Sv. Martine.

Už v roku 1924 ustanovili vo Vlastivednom múzeu odbor historicko-archeologický, od roku 1932 aj odbor pravekej archeológie. V roku 1969 vznikol v SNM popri prírodovednom a historickom ústave aj ústav archeologický s 12 odbornými a vedeckými pracovníkmi.

Archeologický ústav SNM sa v roku 1989 vyčlenil ako organizačná jednotka – Archeologické múzeum, od roku 1991 je v samostatnej budove. Múzeum má 4 oddelenia: odborné, technické, dokumentačné a prezentačné.

Slovenské národné múzeum je v súčasnosti vrcholnou štátnou zbierkotvornou, vedeckovýskumnou a kultúrno-vzdelávacou inštitúciou v oblasti múzejnej činnosti na Slovensku.



Zdroj: www.snm.sk