Ostrihom/Bratislava 25. decembra (TASR) - Pred korunováciou nitrianskeho kniežaťa Štefana bolo Uhorsko rozdelené na niekoľko kniežatstiev. Po jeho korunovácii sa z rozdrobeného Uhorska postupne stal centralizovaný územný celok s rozvinutou cirkevnou správou. Od korunovácie Štefana I. za prvého uhorského kráľa, ktorého v roku 1083, 45 rokov po jeho smrti, vyhlásili za svätého, uplynie v piatok 25. decembra 1020 rokov.

V Ostrihome sa 25. decembra 1000 uskutočnila so súhlasom nemeckého cisára Ota III. a pápeža Silvestra II. slávnostná korunovácia Štefana I., z ktorého sa stal prvý uhorský kráľ a zakladateľ mnohoetnického uhorského kráľovstva, čím naplnil aj snahy svojho otca Gejzu, uhorského veľkoniežaťa.

Štefan I. sa narodil v druhej polovici 10. storočia, okolo roku 969. V tom čase sa volal Vajk, meno Štefan dostal až po krste, keď jeho otec Gejza prijal s celou rodinou kresťanstvo. Keď budúci uhorský panovník dosiahol prah dospelosti, Gejza sa rozhodol, že zo syna spraví nitrianske knieža. Z pozície nitrianskeho kniežaťa odstránil svojho mladšieho brata a Štefanovho strýka Michala.

Gejza zomrel v roku 997, krátko potom, ako sa Štefan stal nitrianskym kniežaťom. Mladé knieža tak muselo čeliť panovníckym nárokom šomodského kniežaťa Kopáňa. V boji proti Kopáňovi výrazne Štefanovi pomohli slovanské kniežatá Hunt a Pozman a tiež garda jeho manželky Gizely, dcéry bavorského vojvodu. Kopáňove vojská porazil a traduje sa, že jeho telo nechal rozštvrtiť a vyvesiť na mestské brány v Ostrihome, Vespréme, Rábe a poslednú časť poslal do Sedmohradska, kde sídlil knieža Ďula I.

Po víťazstve nad Kopáňom skonsolidoval Štefan svoju moc do takej miery, že 25. decembra 1000 (uvádza sa aj dátum 1. január 1001) sa nechal v Ostrihome korunou prijatou od pápeža Silvestra II. korunovať za prvého uhorského kráľa Štefana I.

Počas panovania v rokoch 1000 - 1038 pokračoval v šírení kresťanstva a snažil sa z Uhorska vybudovať moderný mnohoetnický štát. Za necelých desať rokov od potlačenia Kopáňovho povstania sa Štefanovi I. podarilo postupne ovládnuť všetky dovtedajšie nezávislé domény bývalých maďarských kmeňových náčelníkov vrátane Sedmohradska.

Na novopripojených územiach zavádzal tzv. komitátnu správu. Rozdelil územie krajiny na menšie celky, komitáty, respektíve župy a na ich čelo dosadil oddaných veľmožov (županov). Upevňoval postavenie cirkvi, na jeho žiadosť popri biskupstve vo Vespréme ustanovili arcibiskupstvo aj v Ostrihome, čím sa územie zjednoteného Uhorska stalo samostatnou cirkevnou provinciou. Nechal raziť uhorské mince a postupne sa mu podarilo vybudovať rozsiahle od nemeckej ríše nezávislé kráľovstvo, pričom sa opieral aj o nemaďarských veľmožov akými boli Paznan a Hunt.

Štefan I. si jasne uvedomoval aj jazykovú a etnickú rôznorodosť svojho kráľovstva a v napomenutiach (vyšli v rokoch 1013 - 1015 spolu s prvou knihou zákonov Štefana I.) svojmu synovi Imrichovi, ktorého chcel ustanoviť za svojho nástupcu, zdôrazňoval, aby túto rôznorodosť chránil a nedovolil nadvládu jedného jazyka.

Prvý uhorský kráľ Štefan I. zomrel 15. augusta 1038 v Ostrihome. S veľkou pietou ho pochovali v bazilike v Stoličnom Belehrade (Székesfehérváre).

Uhorský trón chystal Štefan I. pre svojho syna Imricha, ale ten zomrel ešte pred ním v roku 1031, keď podľahol zranenia spôsobeným počas poľovačky. Jeho nástupcom sa stal Peter Orseolo, ktorý bol synom benátskeho dóžu Ota Orseolu a Štefanovej sestry.

Na podnet uhorského kráľa Ladislava I., ktorý vládol v rokoch 1077 - 1095, vyhlásili Štefana I. za svätého. Kanonizáciu Štefana dosiahol Ladislav I. u pápeža Gregora VII. presne 20. augusta 1083. Štátnym sviatkom, ktorý pripadá na tento dátum, si v Maďarsku dodnes pripomínajú význam Štefana I. ako zakladateľa uhorského štátu.