Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Od roku 1994 je 1. november na Slovensku dňom pracovného pokoja. Cirkev a veriaci si v tento deň spomínajú na príbuzných, ale aj na predkov, ktorí neboli vyhlásení za svätých.
Autor TASR
Bratislava 31. októbra (TASR) - Katolícka cirkev na Slovensku aj vo svete si 1. novembra pripomína cirkevne prikázaný Sviatok všetkých svätých. Na 2. novembra pripadá Spomienka na všetkých verných zosnulých, ľudovo známa ako Dušičky. Oba dni charakterizuje spomínanie na tých, ktorí už nie sú medzi nami, návštevy cintorínov, zapaľovanie sviečok na hroboch blízkych a ich zdobenie kvetmi.
Od roku 1994 je 1. november na Slovensku dňom pracovného pokoja. Cirkev a veriaci si v tento deň spomínajú na príbuzných, ale aj na predkov, ktorí neboli vyhlásení za svätých, ale žili statočným a čestným životom a vedeli sa obetovať za iných. Modlia sa ku svätým. Cirkev oddávna spája s týmto sviatkom nádej na vzkriesenie. Duchovní zvyčajne pripomínajú, že tento deň má byť dňom radosti a nádeje, nie strachu či smútku.
Na Sviatok všetkých svätých sa okrem svätých omší v kostoloch spravidla celebrujú sväté omše na cintorínoch, nad cintorínmi, ak sú pod chrámom krypty, a konajú sa aj pobožnosti za zosnulých.
Začiatky slávenia Sviatku všetkých svätých siahajú do 4. storočia po Kristovi. Svätý Efrém Sýrsky (306-373) a sv. Ján Zlatoústy (354-407) už poznali sviatok všetkých svätých mučeníkov, ktorý sa slávil 13. mája, prípadne prvú nedeľu po Turícach. Slávnosť všetkých svätých sa prvýkrát slávila v Ríme 13. mája 609, keď pápež Bonifác IV. prebral od byzantského cisára Fokasa pohanský Chrám všetkých bohov, tzv. Panteón a zasvätil ho Preblahoslavenej Panne Márii a všetkým svätým mučeníkom. Neskôr pápež Gregor III. (731-744) zmenil slávenie všetkých svätých z 13. mája na 1. novembra, keď v Bazilike sv. Petra vo Vatikáne slávnostne posvätil kaplnku k úcte všetkých svätých. Pápež Gregor IV. (827-844) rozšíril sviatok na celú cirkev.
Spomienku na všetkých verných zosnulých zaviedol v roku 998 opát Odilo v benediktínskom kláštore Cluny. Prvého novembra večer začali vyzváňať a spievať žalmy za mŕtvych a na druhý deň slúžiť zádušnú omšu. Tento zvyk sa v priebehu 11. storočia rozšíril v celej západnej cirkvi. Na znak nesmrteľnosti duší a Božieho milosrdenstva ľudia na cintorínoch zapaľujú sviečky.
Od roku 1994 je 1. november na Slovensku dňom pracovného pokoja. Cirkev a veriaci si v tento deň spomínajú na príbuzných, ale aj na predkov, ktorí neboli vyhlásení za svätých, ale žili statočným a čestným životom a vedeli sa obetovať za iných. Modlia sa ku svätým. Cirkev oddávna spája s týmto sviatkom nádej na vzkriesenie. Duchovní zvyčajne pripomínajú, že tento deň má byť dňom radosti a nádeje, nie strachu či smútku.
Na Sviatok všetkých svätých sa okrem svätých omší v kostoloch spravidla celebrujú sväté omše na cintorínoch, nad cintorínmi, ak sú pod chrámom krypty, a konajú sa aj pobožnosti za zosnulých.
Začiatky slávenia Sviatku všetkých svätých siahajú do 4. storočia po Kristovi. Svätý Efrém Sýrsky (306-373) a sv. Ján Zlatoústy (354-407) už poznali sviatok všetkých svätých mučeníkov, ktorý sa slávil 13. mája, prípadne prvú nedeľu po Turícach. Slávnosť všetkých svätých sa prvýkrát slávila v Ríme 13. mája 609, keď pápež Bonifác IV. prebral od byzantského cisára Fokasa pohanský Chrám všetkých bohov, tzv. Panteón a zasvätil ho Preblahoslavenej Panne Márii a všetkým svätým mučeníkom. Neskôr pápež Gregor III. (731-744) zmenil slávenie všetkých svätých z 13. mája na 1. novembra, keď v Bazilike sv. Petra vo Vatikáne slávnostne posvätil kaplnku k úcte všetkých svätých. Pápež Gregor IV. (827-844) rozšíril sviatok na celú cirkev.
Spomienku na všetkých verných zosnulých zaviedol v roku 998 opát Odilo v benediktínskom kláštore Cluny. Prvého novembra večer začali vyzváňať a spievať žalmy za mŕtvych a na druhý deň slúžiť zádušnú omšu. Tento zvyk sa v priebehu 11. storočia rozšíril v celej západnej cirkvi. Na znak nesmrteľnosti duší a Božieho milosrdenstva ľudia na cintorínoch zapaľujú sviečky.
