Belfast/Bratislava 31. mája (TASR) - Príbeh námornej katastrofy najväčšieho britského parníka svojej doby, ktorý sa smutne preslávil tragickou zrážkou s ľadovcom, patrí dodnes k najznámejším. Titanic sa pýšil svojou honosnosťou a bol vybavený špičkovou technológiou, ktorú predstavovali elektrické výťahy, kompletné elektrické osvetlenie či dve rádiové stanice. Vrak lode, ktorú mnohí považovali za nepotopiteľnú leží dnes v hlbinách Atlantiku.

Od prvého spustenia Titanicu na vodnú hladinu uplynie v pondelok 31. mája 110 rokov.

Stavba zaoceánskeho parníka sa začala 31. marca 1909 na Queen’s Island, teraz známa ako štvrť Titanicu, v prístave Belfast v Severnom Írsku. Vznikol na objednávku spoločnosti White Star Line v lodeniciach firmy Harland and Wolff, ktorá bola na začiatku 20. storočia najväčšou spoločnosťou na stavbu lodí na svete.

Titanic bol produktom intenzívnej konkurencie medzi prepravnými spoločnosťami White Star Line a Cunard Line. Mal prevážať cestujúcich a poštu medzi Európou a Severnou Amerikou.

Po vyše dvoch rokoch stavebných prác nastal 31. mája 1911 slávnostný okamih. Za prítomnosti približne stotisíc divákov bola v Írsku na rieku Lagan spustená loď Titanic (Royal Mail Ship Titanic – Kráľovský poštový parník Titanic). Pri udalosti však došlo k smrteľnému zraneniu jedného z robotníkov, na ktorého spadol obrovský kus dreva slúžiaci ako podpora lode pri jej spúšťaní na vodu.

Plavidlo nebolo ale ani zďaleka dokončené, a tak sa ďalšie mesiace tisíce robotníkov venovali stavbe lodných palúb, výstavbe honosných interiérov a inštalácii 29 obrovských kotlov, ktoré mali poháňať dva hlavné parné stroje.

Lode triedy Olympic mali dvojité dno, trup bol kvôli bezpečnosti rozdelený na 16 vodotesných komôr oddelených vodotesnými dverami, ktoré sa automaticky uzatvorili v prípade naberania vody. Tento systém mal byť pre Titanic známkou vysokej bezpečnosti a umocňoval predstavu, že loď sa nemôže potopiť. Architektom bol Thomas Andrews, ktorý sa stal aj jednou z obetí tragédie.

Loď bola dlhá 269 metrov, široká 28 metrov a vážila viac ako 46.000 ton. Celkovo mala 10 palúb. Samozrejmosťou bol najvyšší štandard luxusu pre cestujúcich prvej triedy. Titanic bol vybavený holičstvom, knižnicou, tureckou saunou, bazénom či ihriskom pre squash.

Na palube sa nachádzalo celkove iba 20 záchranných člnov. Pri určovaní počtu záchranných plavidiel sa použili chybné údaje, ktoré vychádzali zo sesterskej lode Olympic, kde bol počet pasažierov do 1100 osôb. Od myšlienky použiť viac člnov sa upustilo aj kvôli tomu, aby bolo na palube viac miesta na promenádu.

Na svoju prvú plavbu sa vydal Titanic 10. apríla 1912 z anglického Southamptonu. Po zastávkach vo francúzskom Cherbourgu a írskom Queenstowne (dnes známy ako Cobh) vyplávala loď cez Atlantik smerom do New Yorku.

Dňa 14. apríla 1912 o 23.40 h narazil Titanic približne 150 kilometrov od kanadského ostrova Newfoundland na ľadovú kryhu a počas dvoch hodín 40 minút sa potopil do ľadových vôd Atlantického oceánu s vyše 2200 cestujúcimi na palube. Loď bola v prevádzke iba štyri dni, 16 hodín a 6 minút.

Pri nehode zahynulo viac ako 1500 ľudí, čo urobilo z tejto udalosti jednu z najtragickejších námorných katastrof v moderných dejinách.

Po celé desaťročia nezverejňoval Belfast status miesta, kde sa zrodilo plavidlo smutne preslávené katastrofou. Odkedy sa však film Jamesa Camerona Titanic stal v roku 1997 svetovým trhákom, Belfast začal pracovať na vybudovaní cestovného ruchu vo svojich kedysi opustených prístavoch.