Šeteniai/Bratislava 29. júna (TASR) - Nie náhodou Czeslawa Milosza nazývali "Svedok 20. storočia" - narodil sa na území Cárskeho Ruska, zažil druhú svetovú vojnu, Varšavské povstanie, ale aj život exulanta. Aj preto sa do širšieho povedomia čitateľov žijúcich za tzv. "Železnou oponou" dostal až v roku 1980, keď jeho tvorbu ocenili Nobelovou cenou za literatúru.

Od narodenia Czeslawa Milosza, poľského básnika, esejistu, prozaika, uplynulo v stredu 30. júna 110 rokov.

Czeslaw Milosz sa narodil 30. júna 1911 v litovskej obci Šeteniai, ktorá bola v tom čase súčasťou Cárskeho Ruska. Pre prácu otca, ktorý bol stavebný inžinier a podieľal sa na viacerých stavbách v Rusku, sa rodina často sťahovala. Budúci básnik, esejista či prozaik študoval v rokoch 1929 - 1934 právo na Vilniuskej univerzite. Už počas štúdia písal a prvé básne uverejnil v univerzitnom časopise Alma Mater Vilniensis. V roku 1931 sa podieľal na vzniku avantgardného časopisu literárnej skupiny Žagary. Debutoval v roku 1933 zbierkou básní Poemat o czasie zastygłym (Poéma o vychladnutom čase), po ktorej nasledovala kniha básni Trzy zimy (Tri zimy, 1936).

V roku 1940 odišiel z Litvy do Varšavy, kde prežil takmer celú druhú svetovú voju a zapojil sa do protinacistického odboja. Po porážke Varšavského povstania v roku 1944 sa odsťahoval do Krakova. Krátko po vojne vydal zbierku básni Ocalenie (Spasenie, 1945).

Foto: TASR – Milan Kapusta

Spočiatku podporoval poľský povojnový režim a pôsobil v Paríži aj ako kultúrny atašé komunistickej Poľskej ľudovej republiky, ale v roku 1951 požiadal vo Francúzsku o politický azyl, kde neskôr nadobudol aj francúzske občianstvo.

Po vydaní dnes už legendárnej esejistickej knihy Zniewolony umysł (Zotročený duch, 1953), v ktorej opísal príčiny, prečo mnohí intelektuáli po druhej svetovej vojne mali blízko k stalinizmu, dostal Európsku literárnu cenu. Okrem toho vydal aj román Zdobycie władzy (Dobytie moci, 1953) alebo oceňovaný Traktat poetycki (Básnický traktát, 1957).

Z Francúzska odišiel v roku 1960 do Spojených štátov amerických (USA), kde od roku 1961 prednášal na Kalifornskej univerzite v Berkeley a v roku 1970 dostal americké občianstvo. Okrem knihy The History of Polish Literature (Dejiny poľskej literatúry, 1969), určenej americkým študentom, počas pôsobenia v USA napísal mnohé básnické zbierky ako napríklad Król Popiel i inne wiersze (Kráľ Popiel a iné básne, 1961), Widzenia nad Zatoka San Francisco (Výhľad na záliv San Francisco, 1969), Gdzie słońce wschodzi i kędy zapada (Kde vychádza a kde zapadá slnko, 1974) alebo román s tematikou vlastného detstva Údolie Issy (Dolina Issy, 1955).

V roku 1980 ocenili rozsiahle básnické a esejistické dielo Czeslawa Milosza Nobelovou cenou za literatúru, ktorá mu otvorila cestu aj k čitateľom za Železnou oponou. Po prvýkrát od odchodu do exilu navštívil v tomto roku Poľsko, kde následne vyšlo aj jeho niekoľko kníh.

Štyri roky po páde železnej opony - v roku 1993 - sa vrátil do Poľska a usadil v Krakove. V roku 1998 ho ocenili prestížnou poľskou literárnou cenou Nike za dielo Piesek przydrożny (Psík pri ceste, 1997).

Tvorivo aktívny bol až do konca života a k svojmu rozsiahlemu dielu pridal zbierky ako To (2000) či Druga przestrzeń (Druhý priestor, 2002).

Czeslaw Milosz, jeden z najvýznamnejších poľských literátov, zomrel 14. augusta 2004 vo veku 93 rokov.