Praha/Bratislava 29. marca (TASR) – Český režisér Jiří Weiss bol nútený emigrovať zo svojej vlasti dvakrát. Prvý raz pre svoj židovský pôvod utiekol pred nacistickou okupáciou počas 2. svetovej vojny. Druhýkrát ho v roku 1968 vyhnala okupácia sovietska. Pracovali s ním viacerí slovenskí herci ako napríklad Ladislav Chudík, Dušan Blaškovič, Emil Horváth starší či Ivan Mistrík. Venoval sa tiež pedagogickej činnosti, predovšetkým v Spojených štátoch amerických.

V stredu 29. marca uplynie od jeho narodenia 110 rokov.

Jiří Weiss sa narodil 29. marca 1913 v Prahe do židovskej česko-nemeckej rodiny. Sníval o štúdiu na filmovej škole v Kolíne nad Rýnom, rodičia v ňom však videli budúceho právnika. Rozhodol sa osamostatniť a našiel si zamestnanie.

Keď spisovateľ a režisér Vladislav Vančura nakrúcal na Podkarpatskej Rusi film Marijka Nevěrnice (1934), zobral Weissa so sebou ako svojho spolupracovníka – a bolo rozhodnuté. Svet filmu mladému umelcovi definitívne učaroval.

Jiří Weiss v roku 1935 nakrútil svojpomocne dokument Lidé na slunci o vodákoch, ktorí sa cez leto plavili po rieke Lužnici. Film získal na Medzinárodnom filmovom festivale v Benátkach piatu cenu a diplom. V ďalších rokoch nakrútil celú sériu dokumentárnych filmov.

V roku 1939 ho narastajúce antisemitské nálady utvrdili v rozhodnutí emigrovať – na falošné doklady sa mu cez Nemecko podarilo dostať do Británie, kde opäť pokračoval vo filmárskej práci.

Venoval sa predovšetkým vojnovému dokumentu, nakrúcal v prostredí vojnových pilotov. Vznikli snímky ako Uloupení Československa, Domáci fronta, Mládež bojuje, Stihač, či Bojový pilot. Podarilo sa mu tiež nakrútiť dva hrané filmy Kto zabil Jacka Robinse (1940) a John Smith se probouzí (1941).

Po návrate do oslobodenej vlasti sa stal vedúcim jednej z tvorivých skupín Československého štátneho filmu. Jeho prvým českým hraným filmom bola v roku 1947 snímka Ulúpená hranica z prostredia českého pohraničia tesne pred nástupom Protektorátu Čechy a Morava.

Po agitkách Vstanou noví bojovníci či Poslední výstřel (1950) nakrútil Weiss film pre deti s názvom Punťa a Čtyřlístek (1955) a psychologickú drámu z obdobia okupácie Hra o život (1956). O rok neskôr nasledoval film Vlčí jáma, za ktorý získal nomináciu na hlavnú cenu Filmového festivalu v Benátkach, aby bol napokon odmenený cenou filmových kritikov a novinárov FIPRESCI. Medzinárodný ohlas mal aj ďalší Weissov psychologický príbeh študentky a ženatého muža Taková láska (1959).



V tom istom roku režisér siahol aj po vojnovej tematike, konkrétne po novele Jana Otčenáška Romeo, Julie a tma z obdobia heydrichiády. Rovnomenný film získal v roku 1960 hlavnú cenu na Medzinárodnom filmovom festivale v San Sebastiane.

Po vojnovom filme Zbabělec (1961) nasledovala v roku 1965 kriminálka Třicet jedna ve stínu, do ktorej Weiss obsadil dvojicu britských hercov Jamesa Bootha a Anne Heywoodovú. Doslova temná atmosféra zaraďuje snímku do žánru "film noire".

Za zmienku stojí Weissova televízna snímka Promiňte, omyl! (1963) o starej dáme, ktorá si v telefóne omylom vypočuje plán vraždy a sama sa stane obeťou zločinu. Krátkometrážny film bol hereckým koncertom Jiřiny Šejbalovej, s ktorou Weiss často spolupracoval – napríklad aj v čiernej komédii Spravedlnost pro Selvina (1968) nakrútenej podľa predlohy Karla Čapka. Išlo o posledné dielo, ktoré Jiří Weiss nakrútil pred druhou emigráciou.

Po roku 1968 žil v Nemecku, v USA a v Austrálii, venoval sa pedagogickej činnosti. Divákom sa v roku 1990 pripomenul autobiografickým filmom Marta a já, kde sa v hereckom obsadení stretli napríklad Francúz Michel Picolli s Božidarou Turzonovovou a Dianou Mórovou. Film bol zároveň bodkou za filmografiou tvorcu, ktorý vo svojej domovine nakrúcal vlastne len čosi cez dve desaťročia. Jiří Weiss zomrel 10. apríla 2004 v Kalifornii.



Zdroj: csfd.cz, filmovyprehled.cz