Banská Štiavnica/Bratislava 25. júla (TASR) - Od narodenia filmového režiséra, scenáristu a dramaturga Vladimíra Bahnu, ktorý patril k zakladateľskej generácii slovenskej kinematografie, uplynie vo štvrtok 25. júla 110 rokov.

Vladimír Bahna sa narodil 25. júla 1914 v Banskej Štiavnici. Pochádzal z rodiny remeselníka, detstvo a mladosť prežil v Pukanci. Od detstva inklinoval k umeniu a preto sa rozhodol ísť na Školu umeleckých remesiel v Bratislave, ktorú absolvoval v roku 1934. V tomto období začal aj publikovať. Do roku 1945 pracoval ako typograf, neskôr ako novinár v časopise Nové Slovensko a dvojtýždenníku Film.

V literárnych začiatkoch publikoval básne, rozprávky a články v novinách i časopisoch. Napísal prozaicky ladené knihy Tragika ruží (1934) a Rozprávka o chlapcovi a rotačke (1934). Neskôr sa literárne odmlčal. Po druhej svetovej vojne sa ako dramaturg a režisér venoval písaniu scenárov a realizácii filmov podľa diel slovenských spisovateľov.

V rokoch 1945 - 1952 bol dramaturgom, scenáristom a režisérom dokumentárnych a populárno-vedeckých krátkometrážnych filmov Pukanskí kolári (1947), Čarovný prút (1948), Údolie radosti (1948), Nepriateľ medzi nami (1948), Oceľová cesta (1949), Dúha nad Slovenskom (1952) i mnohých ďalších. V rokoch 1952 - 1977 pracoval ako režisér a scenárista Štúdia hraných filmov, od roku 1970 ako riaditeľ Štúdia hraných filmov a Ústredia Slovenského filmu v Bratislave.

Vo filme debutoval v roku 1953 mimoriadne úspešnou adaptáciou románu Petra Jilemnického Pole neorané, ktorú si v kinách pozrel jeden a pol milióna divákov. K ďalším filmom, ktoré nesú jeho režijný rukopis patria napríklad Žena z vrchov (1955), Predjarie (1961), Dom na rázcestí (1959), Námestie sv. Alžbety (1965) či Stopy na Sitne (1968). Venoval sa aj historickým námetom v rôznych žánrových polohách. Medzi také patria snímky Zemianska česť (1957) a Skrytý prameň (1973).

Medzi jeho najvýraznejšie diela patrí ikonický film Posledná bosorka (1957) zachytávajúci situáciu svetskej a cirkevnej moci v 18. storočí. Dramatický príbeh, ktorý sa odohráva v Trnave videlo dva a pol milióna divákov.

Ďalším významným filmom Vladimíra Bahnu bola snímka Slnečný kúpeľ (1964) v hlavnej úlohe s Jozefom Kronerom. Herecká legenda na adresu režiséra povedala: "Po Vladovi Bahnovi zostala práca, v ktorej tvorcu možno pocítiť v každom metri filmu, v každom citlivom okamihu. Do pracovnej atmosféry prinášal vzácny pokoj, rozvahu, veľké chvíle zadumania v hľadaní."

V 60. a 70. rokoch 20. storočia sa v televíznej tvorbe venoval Bahna adaptáciám slovenských literárnych diel, akými boli napríklad novela Dobroslava Chrobáka Návrat Ondreja Baláža (1966), román Rudolfa Jašíka Na brehu priezračnej rieky (1966) či trilógia Vladimíra Mináča Generácia (1969).

Za film Skrytý prameň mu udelili v roku 1974 čestné uznanie poroty s prihliadnutím na jeho filmovú tvorbu na 12. Festivale československého filmu - FČSF Nitra a filmovú cenu Igric. Tvorba Vladimíra Bahnu bola ocenená aj Národnou cenou a Štátnou cenou, vyznamenaním Za vynikajúcu prácu a titulmi zaslúžilý a národný umelec.

Vladimír Bahna zomrel 19. októbra 1977 v Bratislave vo veku 63 rokov.