Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Slovenské národné povstanie (SNP) ho zastihlo však v Ružomberku. Stal sa podobne ako jeho starší bratia Mirko a Milan Veselovci spoluorganizátorom a účastníkom povstania.
Autor TASR
Bratislava 29. januára (TASR) – Začiatok Slovenského národného povstania sa neoddeliteľne spája s menami troch bratov Mirka, Milana a Miloša Veselovcov. V utorok 29. januára uplynie 110 rokov od narodenia jedného z nich, popredného organizátora protifašistického odboja na Slovensku, Miloša Vesela.
Miloš Vesel sa narodil 29. januára 1909 vo Zvolene. V roku 1929 absolvoval gymnázium v Banskej Bystrici a v roku 1932 štúdium na Vojenskej akadémii v Hraniciach. Od roku 1929 bol dôstojníkom v československej armáde. Počas druhej svetovej vojny, od júna 1941, bojoval na východnom fronte. V roku 1942 sa zapojil do ilegálneho protifašistického odboja. Po liečení zo zranenia pôsobil vo veliteľskej funkcii v Ružomberku, neskôr v Bratislave.
Slovenské národné povstanie (SNP) ho zastihlo však v Ružomberku. Stal sa podobne ako jeho starší bratia Mirko a Milan Veselovci spoluorganizátorom a účastníkom povstania.
Na základe rozkazu, ktorý dostal 25. augusta 1944 z vojenského ústredia ilegálnej Slovenskej národnej rady, podnikol Miloš Vesel vo svojom pôsobisku konkrétne kroky v prospech SNP. K nim patrilo aj oslobodenie politických väzňov z tamojšej väznice. Prvoradou úlohou ružomberských vojakov však bolo v spolupráci s partizánmi operujúcimi v okolitých horách zlikvidovať nemecké mocenské postavenie v Ružomberku. To sa im podarilo 27. augusta 1944. V ten istý deň vyšiel z ilegality Revolučný národný výbor a v dolnom Liptove nastolil ľudovú moc. Napriek tomu, že Nemci za chytenie Miloša Vesela vypísali vysokú odmenu, podarilo sa mu unikať.
Jeho bratia, dvojčatá Mirko a Milan Veselovci boli 29. augusta 1944 iniciátormi obsadenia budovy Veliteľstva pozemného vojska v Banskej Bystrici, čím umožnili centrálne koordinovať povstalecké akcie na Slovensku. Obaja boli aj spoluautormi Proklamácie vojenského revolučného vedenia a Proklamácie predsedníctva Ústredného národného výboru.
Na jeseň v roku 1944 odsúdili Miloša Vesela v neprítomnosti na trest smrti. Po obnove Československej republiky sa stal veliteľom protitankovej delostreleckej brigády a opäť veliteľom posádky v Ružomberku. V roku 1949 bol poslaný na čiastočný vojenský dôchodok a v roku 1950 ho z politických dôvodov predčasne prepustili z armády. V roku 1964 ho právne rehabilitovali.
Miloš Vesel zomrel 22. júna 1989 v Ružomberku vo veku 80 rokov. Hodnosť generálmajor in memoriam mu udelili v roku 1991.
Meno významného organizátora protifašistického odboja na Slovensku Miloša Vesela nesie od roku 1999 aj jedna z ružomberských ulíc.
Miloš Vesel sa narodil 29. januára 1909 vo Zvolene. V roku 1929 absolvoval gymnázium v Banskej Bystrici a v roku 1932 štúdium na Vojenskej akadémii v Hraniciach. Od roku 1929 bol dôstojníkom v československej armáde. Počas druhej svetovej vojny, od júna 1941, bojoval na východnom fronte. V roku 1942 sa zapojil do ilegálneho protifašistického odboja. Po liečení zo zranenia pôsobil vo veliteľskej funkcii v Ružomberku, neskôr v Bratislave.
Slovenské národné povstanie (SNP) ho zastihlo však v Ružomberku. Stal sa podobne ako jeho starší bratia Mirko a Milan Veselovci spoluorganizátorom a účastníkom povstania.
Na základe rozkazu, ktorý dostal 25. augusta 1944 z vojenského ústredia ilegálnej Slovenskej národnej rady, podnikol Miloš Vesel vo svojom pôsobisku konkrétne kroky v prospech SNP. K nim patrilo aj oslobodenie politických väzňov z tamojšej väznice. Prvoradou úlohou ružomberských vojakov však bolo v spolupráci s partizánmi operujúcimi v okolitých horách zlikvidovať nemecké mocenské postavenie v Ružomberku. To sa im podarilo 27. augusta 1944. V ten istý deň vyšiel z ilegality Revolučný národný výbor a v dolnom Liptove nastolil ľudovú moc. Napriek tomu, že Nemci za chytenie Miloša Vesela vypísali vysokú odmenu, podarilo sa mu unikať.
Jeho bratia, dvojčatá Mirko a Milan Veselovci boli 29. augusta 1944 iniciátormi obsadenia budovy Veliteľstva pozemného vojska v Banskej Bystrici, čím umožnili centrálne koordinovať povstalecké akcie na Slovensku. Obaja boli aj spoluautormi Proklamácie vojenského revolučného vedenia a Proklamácie predsedníctva Ústredného národného výboru.
Na jeseň v roku 1944 odsúdili Miloša Vesela v neprítomnosti na trest smrti. Po obnove Československej republiky sa stal veliteľom protitankovej delostreleckej brigády a opäť veliteľom posádky v Ružomberku. V roku 1949 bol poslaný na čiastočný vojenský dôchodok a v roku 1950 ho z politických dôvodov predčasne prepustili z armády. V roku 1964 ho právne rehabilitovali.
Miloš Vesel zomrel 22. júna 1989 v Ružomberku vo veku 80 rokov. Hodnosť generálmajor in memoriam mu udelili v roku 1991.
Meno významného organizátora protifašistického odboja na Slovensku Miloša Vesela nesie od roku 1999 aj jedna z ružomberských ulíc.
