Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Slovenská herečka, Mária Bancíková, zomrela 7. januára 1962 vo Zvolene vo veku nedožitých 50 rokov.
Autor TASR
Klenovec/Bratislava 14. novembra (TASR) – Herečka a pedagogička Mária Bancíková vytvorila na divadelných doskách viac ako 130 lyrických, komediálnych a tragických postáv, svoj zmysel pre krásu javiskovej reči uplatňovala predovšetkým vo veršovaných hrách. Známa je aj z filmov Drevená dedina, Jerguš Lapin či Muž, ktorý sa nevrátil. Popri účinkovaní v divadle, vo filme a v televízii prekladala divadelné hry z ruštiny, maďarčiny a češtiny.
Od narodenia Márie Bancíkovej uplynie v utorok 14. novembra 110 rokov.
Mária Bancíková sa narodila 14. novembra 1913 v Klenovci. Počas dievčenských rokov účinkovala v ochotníckom krúžku v rodnom mestečku a v Kokave nad Rimavicou.
Herectvo na Hudobnej a dramatickej akadémii v Bratislave vyštudovala v roku 1938, no už počas štúdia sa stala členkou Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave. Súčasťou prvej slovenskej divadelnej scény bola v rokoch 1936 - 1946 a 1951 - 1962. Na doskách SND debutovala lyrickou postavou Ľudmily v Záborského hre Najdúch. V rokoch 1946 - 1951 účinkovala v inscenáciách bratislavského divadla Nová scéna.
Umelkyňa patrila ku generácii, ktorá rozvíjala tradíciu psychologicko-realistického herectva. Vďaka svojmu všestrannému talentu autenticky stvárňovala veľké dramatické hrdinky, ale aj komediálne postavy. Z množstva divadelných postáv, ktoré si zahrala možno spomenúť Salome (Herodes a Herodias, 1937), Lízu Doolittlovú (Pygmalion, 1939), Noru (Nora, 1942), Katarínu (Skrotenie zlej ženy, 1946), Grušeňku (Bratia Karamazovovci, 1947), Vassu (Vassa Železnovová, 1951) či pani Sokolovú (Inkognito, 1959).
Pred kamerou si Mária Bancíková po prvýkrát zahrala v menšej úlohe dedinskej ženy v českom filme Martina Friča Jánošík (1935). Slovenský režisér Andrej Lettrich ju obsadil do filmu Drevená dedina (1954), v ktorom sa zhostila úlohy Zuzy Šechnárky. Objavila sa aj v kriminálnom filme Petra Solana s názvom Muž, ktorý sa nevrátil (1959).
V poetickej dráme Jerguš Lapin (r. Jozef Medveď, 1960) sa divákom predviedla v úlohe Jergušovej matky. V roku 1961 si zahrala vo vojnovom filme Predjarie (r. Vladimír Bahna), kde sa zhostila dramatickej postavy členky ilegálnej skupiny, ktorú umučili nacisti, keď odmietla prezradiť mená príslušníkov svojej skupiny. Mária Bancíková bola tiež súčasťou psychologickej drámy Vždy možno začať (r. Ján Lacko, 1961).
Okrem rozhlasu pôsobila i v Československej televízii. V rokoch 1941 - 1951 bola pedagogičkou Štátneho konzervatória v Bratislave. V roku 1955 získala za svoju tvorivú prácu titul Zaslúžilá umelkyňa.
Slovenská herečka, Mária Bancíková, zomrela 7. januára 1962 vo Zvolene vo veku nedožitých 50 rokov.
Od narodenia Márie Bancíkovej uplynie v utorok 14. novembra 110 rokov.
Mária Bancíková sa narodila 14. novembra 1913 v Klenovci. Počas dievčenských rokov účinkovala v ochotníckom krúžku v rodnom mestečku a v Kokave nad Rimavicou.
Herectvo na Hudobnej a dramatickej akadémii v Bratislave vyštudovala v roku 1938, no už počas štúdia sa stala členkou Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave. Súčasťou prvej slovenskej divadelnej scény bola v rokoch 1936 - 1946 a 1951 - 1962. Na doskách SND debutovala lyrickou postavou Ľudmily v Záborského hre Najdúch. V rokoch 1946 - 1951 účinkovala v inscenáciách bratislavského divadla Nová scéna.
Umelkyňa patrila ku generácii, ktorá rozvíjala tradíciu psychologicko-realistického herectva. Vďaka svojmu všestrannému talentu autenticky stvárňovala veľké dramatické hrdinky, ale aj komediálne postavy. Z množstva divadelných postáv, ktoré si zahrala možno spomenúť Salome (Herodes a Herodias, 1937), Lízu Doolittlovú (Pygmalion, 1939), Noru (Nora, 1942), Katarínu (Skrotenie zlej ženy, 1946), Grušeňku (Bratia Karamazovovci, 1947), Vassu (Vassa Železnovová, 1951) či pani Sokolovú (Inkognito, 1959).
Pred kamerou si Mária Bancíková po prvýkrát zahrala v menšej úlohe dedinskej ženy v českom filme Martina Friča Jánošík (1935). Slovenský režisér Andrej Lettrich ju obsadil do filmu Drevená dedina (1954), v ktorom sa zhostila úlohy Zuzy Šechnárky. Objavila sa aj v kriminálnom filme Petra Solana s názvom Muž, ktorý sa nevrátil (1959).
V poetickej dráme Jerguš Lapin (r. Jozef Medveď, 1960) sa divákom predviedla v úlohe Jergušovej matky. V roku 1961 si zahrala vo vojnovom filme Predjarie (r. Vladimír Bahna), kde sa zhostila dramatickej postavy členky ilegálnej skupiny, ktorú umučili nacisti, keď odmietla prezradiť mená príslušníkov svojej skupiny. Mária Bancíková bola tiež súčasťou psychologickej drámy Vždy možno začať (r. Ján Lacko, 1961).
Okrem rozhlasu pôsobila i v Československej televízii. V rokoch 1941 - 1951 bola pedagogičkou Štátneho konzervatória v Bratislave. V roku 1955 získala za svoju tvorivú prácu titul Zaslúžilá umelkyňa.
Slovenská herečka, Mária Bancíková, zomrela 7. januára 1962 vo Zvolene vo veku nedožitých 50 rokov.
