Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V roku 1941 stelesnila operetnú hviezdu Marion v snímke Provdám svou ženu v réžii Miroslava Cikána.
Autor TASR
Praha/Bratislava 27. apríla (TASR) – Herečka Zita Kabátová zažila počas svojej viac než sedemdesiatročnej umeleckej dráhy všetky obdobia českého i slovenského filmu – od prvorepublikovej éry až po 21. storočie. Stala sa hviezdou strieborného plátna v 30. a 40. rokoch 20. storočia, no po tomto zlatom období ju čakala nedobrovoľná pauza. K filmu sa vrátila už ako predstaviteľku starších dám. Keď sa so svojou profesiou v roku 2009 rozlúčil, na konte mala okolo 70 filmových úloh.
Vo štvrtok 27. apríla si pripomíname 110 rokov od narodenia známej českej herečky.
Zita Kabátová sa narodila 27. apríla 1913 v Prahe. Už od detstva bola na divadelnom javisku ako doma – jej otec, architekt, sa venoval ochotníckemu divadlu, rovnako jej strýko bol český herec Josef Šváb-Malostranský.
K profesionálnemu herectvu sa dostala v roku 1935. Prešla niekoľkými pražskými divadlami. V roku 1936 sa zúčastnila na konkurze do filmu Sextánka. Hoci sa pre túto rolu napokon nehodila, producenti si ju všimli a obsadili ju do hlavnej úlohy v snímke Světlo jeho očí (1936). Tým sa začala závratná kariéra mladej herečky, ktorá nakrúcala niekoľko filmov ročne, hoci väčšinou išlo o umelecky nenáročné snímky.
V roku 1941 stelesnila operetnú hviezdu Marion v snímke Provdám svou ženu v réžii Miroslava Cikána. Dodnes známa a obľúbená je komédia Přednosta stanice režiséra Jana Svitáka, v ktorej podal fenomenálny výkon komik Vlasta Burian – a Zita Kabátová si zahrala po jeho boku. Stretli sa aj v komédii Zlaté dno (r. Vladimír Slavínský, 1942).
Vojnové časy však doľahli na kinematografiu a štúdiá na pražskom Barrandove vyrábali čoraz menej filmov. Pre Zitu Kabátovú sa stala nadlho poslednou historická snímka Počestné pani Pardubické režiséra Martina Friča (r. 1944). Po vojne dostala zákaz verejne vystupovať, pretože sa podvolila účinkovaniu v dvoch nemeckých filmoch pod pseudonymom Maria von Buchlow. Využila svoje výtvarné nadanie a na živobytie si zarábala kolorovaním fotografií a maľovaním porcelánu.
Šťastný nebol ani jej súkromný život. Odmietli jej udeliť vízum, aby mohla vycestovať za svojím manželom Jerry Králom, ktorého si vzala v roku 1946. Manželia sa na diaľku rozviedli. Jej ďalšou osudovou láskou bol olympionik Jiří Zavřel, s ktorým sa zosobášili v roku 1956 a o rok neskôr sa im narodil syn Jiří. Herečkin manžel mal za sebou pobyt v pracovnom tábore v Jáchymove. V roku 1965 emigroval do USA, kde neskôr tragicky zahynul pri autonehode.
V 70. rokoch 20. storočia sa Zita Kabátová stala vedúcou niekoľkých pražských kín. Dostala sa opäť pred kameru a vyskúšala si aj dabing. Už v roku 1969 sa po dlhej pauze objavila v dráme Hvězda režiséra Jiřího Hanibala a zhodou okolností po boku ďalšej hereckej hviezdy s pohnutým osudom - Jiřiny Štěpničkovej.
Diváci ju mohli vidieť v komédii Ženy v ofsajdu, ktorú v roku 1971 nakrútil Bořivoj Zeman. Mihla sa v kriminálkach a normalizačných špionážnych filmoch Případ mrtvého muže, Akce v Istanbulu či Noc klavíristy. Nezabudnuteľná bola ako mladomanželka v dôchodkovom veku v komédii Kulový blesk, pod ktorú sa podpísala dvojica Zdeněk Svěrák – Ladislav Smoljak. Zahrala si tiež vo filme Jak básníkům chutná život (r. Dušan Klein, 1987).
Ponovembrová éra jej priniesla uplatnenie aj v umelecky hodnotných snímkach ako boli Zapomenuté světlo (Vladimír Michálek, r. 1996), Modré z neba (r. Eva Borušovičová, 1997), trpká komédia Babí léto (r. Vladimír Michálek, 2002), či vojnová dráma Želary (r. Ondřej Trojan, 2003). V roku 2009 si ešte zahrala v snímke Hodinu nevíš... režiséra Dana Svátka.
Umelkyňa bola po vážnom úraze posledných sedem rokov svojho života hospitalizovaná v Liečebni dlhodobo chorých (LDN) v pražskom Motole. Keď jej do liečebne prišlo zahrať jazzové kvarteto, miestnosť zaplavili voňajúce kvety od fanúšikov zo všetkých kútov sveta a herečka z lôžka dirigovala hudobníkov. "Ať mi někdo hádá, kolik mi je let!," nabádala prítomných Zita Kabátová.
Rodená optimistka, ktorá prežila dve svetové vojny, zažila začiatok filmu, rozhlasu i televízie a všetkých československých a českých prezidentov Zita Kabátová, zomrela 27. mája 2012 v Prahe vo veku 99 rokov.
Zdroje: www.csfd.cz, http://www.osobnosti.cz, http://www.ceskatelevize.cz
Vo štvrtok 27. apríla si pripomíname 110 rokov od narodenia známej českej herečky.
Zita Kabátová sa narodila 27. apríla 1913 v Prahe. Už od detstva bola na divadelnom javisku ako doma – jej otec, architekt, sa venoval ochotníckemu divadlu, rovnako jej strýko bol český herec Josef Šváb-Malostranský.
K profesionálnemu herectvu sa dostala v roku 1935. Prešla niekoľkými pražskými divadlami. V roku 1936 sa zúčastnila na konkurze do filmu Sextánka. Hoci sa pre túto rolu napokon nehodila, producenti si ju všimli a obsadili ju do hlavnej úlohy v snímke Světlo jeho očí (1936). Tým sa začala závratná kariéra mladej herečky, ktorá nakrúcala niekoľko filmov ročne, hoci väčšinou išlo o umelecky nenáročné snímky.
V roku 1941 stelesnila operetnú hviezdu Marion v snímke Provdám svou ženu v réžii Miroslava Cikána. Dodnes známa a obľúbená je komédia Přednosta stanice režiséra Jana Svitáka, v ktorej podal fenomenálny výkon komik Vlasta Burian – a Zita Kabátová si zahrala po jeho boku. Stretli sa aj v komédii Zlaté dno (r. Vladimír Slavínský, 1942).
Vojnové časy však doľahli na kinematografiu a štúdiá na pražskom Barrandove vyrábali čoraz menej filmov. Pre Zitu Kabátovú sa stala nadlho poslednou historická snímka Počestné pani Pardubické režiséra Martina Friča (r. 1944). Po vojne dostala zákaz verejne vystupovať, pretože sa podvolila účinkovaniu v dvoch nemeckých filmoch pod pseudonymom Maria von Buchlow. Využila svoje výtvarné nadanie a na živobytie si zarábala kolorovaním fotografií a maľovaním porcelánu.
Šťastný nebol ani jej súkromný život. Odmietli jej udeliť vízum, aby mohla vycestovať za svojím manželom Jerry Králom, ktorého si vzala v roku 1946. Manželia sa na diaľku rozviedli. Jej ďalšou osudovou láskou bol olympionik Jiří Zavřel, s ktorým sa zosobášili v roku 1956 a o rok neskôr sa im narodil syn Jiří. Herečkin manžel mal za sebou pobyt v pracovnom tábore v Jáchymove. V roku 1965 emigroval do USA, kde neskôr tragicky zahynul pri autonehode.
V 70. rokoch 20. storočia sa Zita Kabátová stala vedúcou niekoľkých pražských kín. Dostala sa opäť pred kameru a vyskúšala si aj dabing. Už v roku 1969 sa po dlhej pauze objavila v dráme Hvězda režiséra Jiřího Hanibala a zhodou okolností po boku ďalšej hereckej hviezdy s pohnutým osudom - Jiřiny Štěpničkovej.
Diváci ju mohli vidieť v komédii Ženy v ofsajdu, ktorú v roku 1971 nakrútil Bořivoj Zeman. Mihla sa v kriminálkach a normalizačných špionážnych filmoch Případ mrtvého muže, Akce v Istanbulu či Noc klavíristy. Nezabudnuteľná bola ako mladomanželka v dôchodkovom veku v komédii Kulový blesk, pod ktorú sa podpísala dvojica Zdeněk Svěrák – Ladislav Smoljak. Zahrala si tiež vo filme Jak básníkům chutná život (r. Dušan Klein, 1987).
Ponovembrová éra jej priniesla uplatnenie aj v umelecky hodnotných snímkach ako boli Zapomenuté světlo (Vladimír Michálek, r. 1996), Modré z neba (r. Eva Borušovičová, 1997), trpká komédia Babí léto (r. Vladimír Michálek, 2002), či vojnová dráma Želary (r. Ondřej Trojan, 2003). V roku 2009 si ešte zahrala v snímke Hodinu nevíš... režiséra Dana Svátka.
Umelkyňa bola po vážnom úraze posledných sedem rokov svojho života hospitalizovaná v Liečebni dlhodobo chorých (LDN) v pražskom Motole. Keď jej do liečebne prišlo zahrať jazzové kvarteto, miestnosť zaplavili voňajúce kvety od fanúšikov zo všetkých kútov sveta a herečka z lôžka dirigovala hudobníkov. "Ať mi někdo hádá, kolik mi je let!," nabádala prítomných Zita Kabátová.
Rodená optimistka, ktorá prežila dve svetové vojny, zažila začiatok filmu, rozhlasu i televízie a všetkých československých a českých prezidentov Zita Kabátová, zomrela 27. mája 2012 v Prahe vo veku 99 rokov.
Zdroje: www.csfd.cz, http://www.osobnosti.cz, http://www.ceskatelevize.cz
