Barton/Bratislava 9. marca (TASR) - Do literatúry vstúpil Fraňo Kráľ ako básnik, no k jeho najvýznamnejším dielam patria prózy pre mládež Jano a Čenkovej deti, v ktorých neúprosne zmapoval biednu realitu medzivojnového obdobia. Práve výrazným odklonom od idylických obrazov života slovenského ľudu a zameraním sa na sociálnu problematiku si našiel v oblasti detskej literatúry svoje osobité miesto.

Od narodenia Fraňa Kráľa, ktorý patril k prvým predstaviteľom socialistického realizmu na Slovensku, uplynie vo štvrtok 9. marca 120 rokov.

Fraňo Kráľ sa narodil 9. marca 1903 v americkom meste Barton do rodiny slovenského vysťahovalca. V roku 1905 sa spolu s matkou a súrodencami presťahovali do Smrečian. Kvôli zlým sociálnym pomerom musel budúci spisovateľ pracovať prakticky už od detstva. Živil sa ako husiar, drevorubač či tesár a vlastné skúsenosti s chudobou neskôr pretavil do svojej tvorby.

Vo veku 19-rokov sa stal členom Komunistickej strany Československa. Po maturite na učiteľskom ústave v Spišskej Novej Vsi v roku 1925 ochorel na tuberkulózu, a tak sa na istý čas musel podrobiť liečeniu. Po prepustení zo sanatória sa začal v roku 1927 venovať pedagogickej činnosti. Pre šírenie komunistickej ideológie bol v roku 1939 predčasne penzionovaný.

Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do ilegálneho komunistického hnutia a druhého česko-slovenského odboja.

V rokoch 1945 - 1948 bol vedúcim odboru národných škôl na Povereníctve školstva v Bratislave, následne zastával funkciu poslanca Slovenskej národnej rady (1948 - 1954). Členom Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska bol v rokoch 1953 - 1955.

Prvá básnická zbierka Fraňa Kráľa s názvom Čerň na palete (1930) bola ovplyvnená českou proletárskou poéziou. V ďalších básnických dielach ako Balt (1931) a Pohľadnice (1936) uplatnil prvky symbolizmu i poetizmu. Povojnovú protifašistickú zbierku básní s názvom Z noci do úsvitu (1945) už poznačil schematizmus.

V prózach sa Fraňo Kráľ venoval najmä zobrazeniu osudov ľudí z najchudobnejších vrstiev spoločnosti počas hospodárskej krízy. K najúspešnejším dielam patrí autobiografická novela Jano (1931), v ktorej sa autor inšpiroval zážitkami z neľahkého detstva. Neúprosnou sondou o biednom živote matky a jej štyroch detí je kniha Čenkovej deti (1932). Obidve prózy, ktoré sú určené najmä pre mladého čitateľa, vyšli vo viacerých prekladoch do svetových jazykov. Aj v týchto dielach sa však zrkadlí autorov komunistický svetonáhľad a z neho prameniaca ideologická angažovanosť.

Aj v ďalších prózach Fraňo Kráľ zachytil spoločenské a politické pomery na území Slovenska v prvej polovici 20. storočia. Pre román Cesta zarúbaná z roku 1934 je typická reportážnosť a tendenčnosť, ktorými sa vyznačovali socialisticko-realistické diela. Hlavným hrdinom je učiteľ-revolucionár, ktorý spolu s chudobnými dedinčanmi bojuje proti veľkostatkárom. Povojnový román Stretnutie (1945) s protifašistickou tematikou je psychologicky prekreslenejší. Z ďalších diel možno spomenúť vojnovú drámu Keď sa časy menia (1946) alebo román Bude ako nebolo (1950). Roky ťažkej fyzickej práce sa osudovo prejavili na autorovom zdraví, ktorý skonal vo veku 51 rokov. Posmrtne vyšiel výber z úvah o vlastných učiteľských skúsenostiach Fraňo Kráľ učiteľom (1961).

Ľavicovo orientovaný intelektuál a spisovateľ Fraňo Kráľ zomrel na následky tuberkulózy 3. januára 1955 v Bratislave.



Zdroj: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia, 2001, https://www.litcentrum.sk