Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Na pohľad jednoduchá matematická rovnica určuje nielen limity pre presnosť merania, ale aj základnú charakteristiku hmotného sveta.
Autor TASR
Bratislava 5. decembra (TASR) – Werner Heisenberg vošiel do dejín fyziky, či presnejšie kvantovej mechaniky ako tvorca teórie, ktorá svojou nezrozumiteľnosťou konkuruje Einsteinovej všeobecnej teórii relativity. Heisenbergov princíp neurčitosti popisuje správanie sa mikročastíc, ktoré sa vymyká bežnej ľudskej skúsenosti. Jeho prínos pre pochopenie a vysvetlenie zákonitosti hmotného sveta je však revolučný. Fyzik ho sformuloval už vo svojich 26 rokoch a ako 31-ročný získal Nobelovu cenu za fyziku.
V nedeľu 5. decembra uplynie 120 rokov od narodenia jedného z najvýznamnejších vedcov 20. storočia.
Werner Heisenberg sa narodil 5. decembra 1901 vo Würzburgu. Jeho otec Dr. August Heisenberg bol profesorom gréčtiny na univerzite v Mníchove a preniesol na svojho syna záujem o antickú filozofiu. Zrejme aj pod jeho vplyvom získala častica známa ako mezón svoj názov – keďže na margo pôvodne navrhovaného termínu "mezotrón" Heisenberg poznamenal, že grécke slovo „mesos“ neobsahuje hlásky "t" a "r".
Heisenberg odišiel v roku 1920 na univerzitu v Mníchove študovať fyziku, k jeho učiteľom patril aj známy fyzik Arnold Sommerfeld. V školskom roku 1922-1923 prestúpil do Göttingenu, kde študoval pod vedením Maxa Borna a ďalších známych vedeckých osobností. V roku 1923 sa stal asistentom Maxa Borna na univerzite v Göttingene.
Rockefellerov grant, ktorý získal, mu umožnil v rokoch 1924 - 1925 pôsobiť v Kodani po boku Nielsa Bohra. V lete roku 1925 sa vrátil do Göttingenu. V tomto čase sformuloval tzv. maticovú mechaniku – matematický aparát pre kvantovú mechaniku, čo mu neskôr vynieslo Nobelovu cenu.
V roku 1927, keď mal iba 26 rokov, ho vymenovali za profesora teoretickej fyziky na univerzite v Lipsku a pracoval na ďalšej prevratnej teórii – sformuloval princíp neurčitosti, ktorý hovorí, že súčin neurčitosti polohy telesa a neurčitosti jeho hybnosti nemôže byť menší, než hodnota Plackovej konštanty. Inými slovami, čím presnejšie poznáme polohu častice, napr. elektrónu, tým menej presne vieme stanoviť jej hybnosť.
Na pohľad jednoduchá matematická rovnica určuje nielen limity pre presnosť merania, ale aj základnú charakteristiku hmotného sveta: podobne sa totiž správajú všetky hmotné telesá, ale v makrosvete táto neurčitosť nie je pozorovateľná. Zásadný význam však nadobúda v mikrosvete. "Pre takéto častice sú kvantové efekty také veľké, že sa pre ne obyčajná mechanika vôbec nehodí," vysvetľuje Heisenbergov princíp fyzik George Gamow v známej populárnej knihe Pán Tompkins v ríši divov. Heisenbergove zistenia revidovali aj predstavu o podobe atómu – elektróny v atómovom obale si už nebolo možné predstaviť ako "guľôčky" obiehajúce po dráhach okolo jadra, ale ako vlnu vypĺňajúcu časť priestoru.
V roku 1929 absolvoval Heisenberg prednáškové turné po Spojených štátoch, Japonsku a Indii. V roku 1932 dostal Nobelovu cenu za fyziku a stal sa jedným z jej najmladších laureátov v dejinách.
V roku 1941 sa stal profesorom fyziky na univerzite v Berlíne a riaditeľom tamojšieho Fyzikálneho inštitútu cisára Wilhelma. Podieľal sa na jadrovom výskume nacistického Nemecka, ktorý však nebol úspešný. Na konci druhej svetovej vojny ho spolu s ďalšími kolegami zajali americké jednotky a poslali ho do Anglicka. V roku 1946 sa vrátil na Fyzikálny ústav v Göttingene, ktorý v roku 1948 premenovali na Fyzikálny inštitút Maxa Plancka. Neskôr sa Heisenberg stal jeho riaditeľom a spolu s inštitútom sa presťahoval do Mníchova.
V roku 1953 sa Heisenberg stal prezidentom Nadácie Alexandra von Humboldta, ktorej poslaním bolo okrem iného pozývať do Nemecka vedcov z iných krajín. Vo vedeckej práci sa sústreďoval na jednotnú teóriu poľa elementárnych častíc. Heisenberg získal množstvo ocenení, okrem iného čestný doktorát Univerzity v Bruseli, Technickej univerzity v Karlsruhe a Univerzity v Budapešti. Bol členom Kráľovskej spoločnosti v Londýne.
Werner Heisenberg zomrel 1. februára 1976. S manželkou Elisabeth Schumacherovou mali sedem detí. Jeho záľubou bola vážna hudba a hra na klavíri.
V nedeľu 5. decembra uplynie 120 rokov od narodenia jedného z najvýznamnejších vedcov 20. storočia.
Profil fyzika Wernera Heisenberga
Werner Heisenberg sa narodil 5. decembra 1901 vo Würzburgu. Jeho otec Dr. August Heisenberg bol profesorom gréčtiny na univerzite v Mníchove a preniesol na svojho syna záujem o antickú filozofiu. Zrejme aj pod jeho vplyvom získala častica známa ako mezón svoj názov – keďže na margo pôvodne navrhovaného termínu "mezotrón" Heisenberg poznamenal, že grécke slovo „mesos“ neobsahuje hlásky "t" a "r".
Heisenberg odišiel v roku 1920 na univerzitu v Mníchove študovať fyziku, k jeho učiteľom patril aj známy fyzik Arnold Sommerfeld. V školskom roku 1922-1923 prestúpil do Göttingenu, kde študoval pod vedením Maxa Borna a ďalších známych vedeckých osobností. V roku 1923 sa stal asistentom Maxa Borna na univerzite v Göttingene.
Rockefellerov grant, ktorý získal, mu umožnil v rokoch 1924 - 1925 pôsobiť v Kodani po boku Nielsa Bohra. V lete roku 1925 sa vrátil do Göttingenu. V tomto čase sformuloval tzv. maticovú mechaniku – matematický aparát pre kvantovú mechaniku, čo mu neskôr vynieslo Nobelovu cenu.
V roku 1927, keď mal iba 26 rokov, ho vymenovali za profesora teoretickej fyziky na univerzite v Lipsku a pracoval na ďalšej prevratnej teórii – sformuloval princíp neurčitosti, ktorý hovorí, že súčin neurčitosti polohy telesa a neurčitosti jeho hybnosti nemôže byť menší, než hodnota Plackovej konštanty. Inými slovami, čím presnejšie poznáme polohu častice, napr. elektrónu, tým menej presne vieme stanoviť jej hybnosť.
Na pohľad jednoduchá matematická rovnica určuje nielen limity pre presnosť merania, ale aj základnú charakteristiku hmotného sveta: podobne sa totiž správajú všetky hmotné telesá, ale v makrosvete táto neurčitosť nie je pozorovateľná. Zásadný význam však nadobúda v mikrosvete. "Pre takéto častice sú kvantové efekty také veľké, že sa pre ne obyčajná mechanika vôbec nehodí," vysvetľuje Heisenbergov princíp fyzik George Gamow v známej populárnej knihe Pán Tompkins v ríši divov. Heisenbergove zistenia revidovali aj predstavu o podobe atómu – elektróny v atómovom obale si už nebolo možné predstaviť ako "guľôčky" obiehajúce po dráhach okolo jadra, ale ako vlnu vypĺňajúcu časť priestoru.
V roku 1929 absolvoval Heisenberg prednáškové turné po Spojených štátoch, Japonsku a Indii. V roku 1932 dostal Nobelovu cenu za fyziku a stal sa jedným z jej najmladších laureátov v dejinách.
V roku 1941 sa stal profesorom fyziky na univerzite v Berlíne a riaditeľom tamojšieho Fyzikálneho inštitútu cisára Wilhelma. Podieľal sa na jadrovom výskume nacistického Nemecka, ktorý však nebol úspešný. Na konci druhej svetovej vojny ho spolu s ďalšími kolegami zajali americké jednotky a poslali ho do Anglicka. V roku 1946 sa vrátil na Fyzikálny ústav v Göttingene, ktorý v roku 1948 premenovali na Fyzikálny inštitút Maxa Plancka. Neskôr sa Heisenberg stal jeho riaditeľom a spolu s inštitútom sa presťahoval do Mníchova.
V roku 1953 sa Heisenberg stal prezidentom Nadácie Alexandra von Humboldta, ktorej poslaním bolo okrem iného pozývať do Nemecka vedcov z iných krajín. Vo vedeckej práci sa sústreďoval na jednotnú teóriu poľa elementárnych častíc. Heisenberg získal množstvo ocenení, okrem iného čestný doktorát Univerzity v Bruseli, Technickej univerzity v Karlsruhe a Univerzity v Budapešti. Bol členom Kráľovskej spoločnosti v Londýne.
Werner Heisenberg zomrel 1. februára 1976. S manželkou Elisabeth Schumacherovou mali sedem detí. Jeho záľubou bola vážna hudba a hra na klavíri.
