Tokio/Bratislava 29. apríla (TASR) - Na tróne sedel japonský cisár Hirohito viac ako 62 rokov. Zažil premenu Japonska na ázijskú veľmoc, druhú svetovú vojnu s tragickými následkami po zhodení atómových bômb na mestá Hirošimu a Nagasaki, opätovnú úspešnú povojnovú obnovu krajiny, ale aj premenu vlastného cisárskeho postavenia spoločnosti, keď sa ako prvý japonský cisár zriekol božského pôvodu. Stal sa tiež prvým japonským cisárom, ktorý v 70. rokoch minulého storočia navštívil západnú Európu a Spojené štáty americké (USA). Od narodenia japonského cisára Hirohita, ktorého éra vládnutia sa označuje ako Šówa (Osvietený mier), uplynie vo štvrtok 29. apríla 120 rokov.

Hirohito sa narodil 29. apríla 1901 v cisárskom paláci Aojama v Tokiu ako prvorodený syn cisára Jošihita. Budúceho panovníka vychovávali podľa tradície panovníckej rodiny oddelene od rodičov. V roku 1916 sa stal korunným princom a pre dlhotrvajúcu chorobu svojho otca cisára Jošihita zastával od roku 1921 aj pozíciu regenta. Ako prvý japonský korunný princ a regent uskutočnil Hirohito v roku 1922 cestu do zahraničia, keď navštívil Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Taliansko, Vatikán, Holandsko a Belgicko.

Po návrate do Japonska sa v roku 1924 oženil so vzdialenou príbuznou, princeznou Nagako, s ktorou mal päť dcér a dvoch synov. Jedným z nich bol Akihito (1933), ktorý sa po smrti svojho otca stal v roku 1989 japonským cisárom a vládol do roku 2019, keď 30. apríla abdikoval a nástupcom sa stal jeho syn, súčasný japonský cisár Naruhito.

Hirohito nastúpil na cisársky trón po smrti svojho otca cisára Jošihita 25. decembra 1926. Slávnostná korunovácia však prebiehala po vykonaní všetkých potrebných šintoistických obradov až 10. novembra 1928.

Prvé obdobie (1926 - 1945) Hirohitovho vládnutia ovplyvnilo viacero faktorov. Japonsko sa demokratizovalo a moc v krajine sa postupne delila medzi viaceré súperiace skupiny. Na čele síce stál cisár, ktorého obyvatelia považovali za stelesnenia božstva, ale začiatkom 30. rokov výrazne vzrástol vplyv armádnych veliteľov vo vláde a nastala militarizácia Japonska.

Armádni predstavitelia, ktorí túžili po veľkom a silnom Japonsku, rozpútali vojnu s Čínou, následne aj pohraničné konflikty so Sovietskym zväzom. Japonsko sa zapojilo aj do druhej svetovej vojny, keď v roku 1940 vytvorilo s nacistickým Nemeckom a fašistickým Talianskom tzv. Os Berlín-Rím-Tokio. Napokon 7. decembra 1941 zaútočilo na americkú námornú základňu Pearl Harbor, čím vstúpilo do vojny z USA.

Účasť Japonska vo vojne malo na krajinu ničivé následky. Posledným úderom bolo zhodenie atómových bômb na mestá Hirošima (6. augusta 1945) a Nagasaki (9. augusta 1945) Spojenými štátmi. Po útoku americkej armády Japonsko definitívne kapitulovalo, ktorú 15. augusta 1945 Hirohito predniesol v rozhlase v prejave k národu.

Po skončení vojny sa 25 významných predstaviteľov japonských ozbrojených síl ocitlo pred súdom, sedem z nich vrátane generála Tódžóa popravili. Ozývali sa aj hlasy, ktoré tvrdili, že by pred súdom mal skončiť aj Hirohito, o úlohe ktorého v druhej svetovej vojny sa názory dodnes rozchádzajú. Podľa jednej verzie, bola jeho úloha len formálna a rozhodujúce slovo mali vojenskí velitelia. Iné verzie ako napríklad názor amerického historika Herberta Bixa, hovoria o tom, že všetko sa dialo pod dohľadom a so súhlasom Hirohita.

Faktom však ostáva, že Hirohito ostal aj po kapitulácii krajiny japonským cisárom, ale v roku 1946 sa zriekol božského pôvodu. O rok neskôr vstúpila v Japonsku do platnosti aj ústava, ktorá cisárovi vymedzila reprezentatívne postavenie konštitučného monarchu.

V roku 1971 navštívil Hirohito ako prvý japonský cisár krajiny západnej Európy a v roku 1975 aj USA. Ako cisár zažil povojnovú obnovu Japonska, z ktorého sa stala už počas jeho vládnutia úspešná demokratická krajina.

Hirohito, 124. japonský cisár, vládol do 7. januára 1989, keď zomrel na následky rakovinového ochorenia. Po smrti Hirohita nastúpil na trón jeho syn Akihito, ktorý vládol do 30. apríl 2019, keď abdikoval v prospech svojho syna, súčasného japonského cisára Naruhita.

V septembri 2014 Kancelária japonského cisárskeho dvora zverejnila kroniku cisára Hirohita, ktorá spracováva detaily jeho 87-ročného života, vrátane iba málo známych súkromných udalostí či porážky Japonska v druhej svetovej vojne. Kronika pozostáva zo 61 dielov s celkovým rozsahom vyše 12.000 strán. Zachytáva Hirohitov život od jeho narodenia až po úmrtie, pričom posledným spracovaným bodom je registrácia jeho hrobu. Zaujímavosťou sú údaje o zvykoch cisárskej rodiny pri oslave Vianoc či plastická operácia Hirohitovho nosa, keď mal 23 rokov.