Na doskách prvej slovenskej divadelnej scény Adamčíková vytvorila počas deviatich rokov mnoho výrazných realistických kreácií založených na psychologickej analýze postavy a jej vzťahov.
Autor TASR
Kremnica/Bratislava 17. februára (TASR) - Hoci spočiatku bolo pre ňu herectvo len záľubou, ktorej sa venovala popri svojej pedagogickej práci, napokon sa mu venovala profesionálne na scéne Činohry Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave. V piatok 17. februára uplynie 120 rokov od narodenia Oľgy Adamčíkovej, slovenskej herečky, manželky herca Samuela Adamčíka.
Oľga Adamčíková sa narodila v Kremnici 17. februára 1903. V roku 1921 absolvovala štúdium na učiteľskom ústave v Bratislave, po skončení ktorého pôsobila vyše desať rokov ako učiteľka v Leviciach a v Kremnici. Následne, v rokoch 1932 až 1951, bola odbornou učiteľkou Štátneho ústavu pre hluchonemých v Kremnici.
Popri pedagogickej činnosti ju už od ranného veku priťahovalo ochotnícke divadlo, ktorému sa venovala vo viacerých kremnických krúžkoch. Herectvo jej napokon učarovalo natoľko, že prijala ponuku stať sa členkou Činohry Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave, v ktorom pôsobila v rokoch 1951 - 1960, kedy odišla do dôchodku.
Na doskách prvej slovenskej divadelnej scény vytvorila počas deviatich rokov mnoho výrazných realistických kreácií založených na psychologickej analýze postavy a jej vzťahov. Takými boli napríklad Hrúzová (Ľudia z našej ulice, 1951), Wangová (Dievča s bielymi vlasmi, 1952), Kordula (Strakonický gajdoš, 1953), Dojka (Romeo a Júlia, 1957) či postava Matky (Biela nemoc, 1958).
Vo filme a v televízii vystupovala často so svojim manželom Samuelom Adamčíkom v menších epizódnych postavách dedinských žien, matiek a starien.
Oľga Adamčíková často spolupracovala s režisérom Paľom Bielikom. Ten jej ponúkol jednu z postáv vo filme Lazy sa pohli (1952), ktorý bol jej debutom pred filmovou kamerou. O rok nato si zahrala hneď v troch snímkach: vo filmovej adaptácii rovnomenného románu Petra Jilemnického Pole neorané, v hudobno-tanečnom filme, ktorý oslavuje ľudovo-umeleckú tvorivosť slovenského národa Rodná zem, ako aj vo veselohre V piatok, trinásteho. Nasledovali filmy ako napríklad Drevená dedina (1954), Čisté ruky (1956) či v historická veselohra Dáždnik svätého Petra (1958).
Neskôr sa objavila v oceňovanom filme Smrt si říká Engelchen (1963), v historickej dráme Majster kat (1966), v poviedkovom filme Juraja Jakubiska Zbehovia a pútnici (1968) či v televíznom spracovaní románu Františka Hečka Červené víno (1976).
Okrem toho bola autorkou hier pre deti a mládež, scenáristkou bábkového divadla a jej fanúšikovia si ju môžu pamätať tiež zo slovenských televíznych rozprávok.
Členka Činohry SND Oľga Adamčíková zomrela 16. augusta 1992 v Bratislave vo veku 89 rokov.
Zdroj: kol.: Encyklopédia dramatických umení Slovenska (1989)
Oľga Adamčíková sa narodila v Kremnici 17. februára 1903. V roku 1921 absolvovala štúdium na učiteľskom ústave v Bratislave, po skončení ktorého pôsobila vyše desať rokov ako učiteľka v Leviciach a v Kremnici. Následne, v rokoch 1932 až 1951, bola odbornou učiteľkou Štátneho ústavu pre hluchonemých v Kremnici.
Popri pedagogickej činnosti ju už od ranného veku priťahovalo ochotnícke divadlo, ktorému sa venovala vo viacerých kremnických krúžkoch. Herectvo jej napokon učarovalo natoľko, že prijala ponuku stať sa členkou Činohry Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave, v ktorom pôsobila v rokoch 1951 - 1960, kedy odišla do dôchodku.
Na doskách prvej slovenskej divadelnej scény vytvorila počas deviatich rokov mnoho výrazných realistických kreácií založených na psychologickej analýze postavy a jej vzťahov. Takými boli napríklad Hrúzová (Ľudia z našej ulice, 1951), Wangová (Dievča s bielymi vlasmi, 1952), Kordula (Strakonický gajdoš, 1953), Dojka (Romeo a Júlia, 1957) či postava Matky (Biela nemoc, 1958).
Vo filme a v televízii vystupovala často so svojim manželom Samuelom Adamčíkom v menších epizódnych postavách dedinských žien, matiek a starien.
Oľga Adamčíková často spolupracovala s režisérom Paľom Bielikom. Ten jej ponúkol jednu z postáv vo filme Lazy sa pohli (1952), ktorý bol jej debutom pred filmovou kamerou. O rok nato si zahrala hneď v troch snímkach: vo filmovej adaptácii rovnomenného románu Petra Jilemnického Pole neorané, v hudobno-tanečnom filme, ktorý oslavuje ľudovo-umeleckú tvorivosť slovenského národa Rodná zem, ako aj vo veselohre V piatok, trinásteho. Nasledovali filmy ako napríklad Drevená dedina (1954), Čisté ruky (1956) či v historická veselohra Dáždnik svätého Petra (1958).
Neskôr sa objavila v oceňovanom filme Smrt si říká Engelchen (1963), v historickej dráme Majster kat (1966), v poviedkovom filme Juraja Jakubiska Zbehovia a pútnici (1968) či v televíznom spracovaní románu Františka Hečka Červené víno (1976).
Okrem toho bola autorkou hier pre deti a mládež, scenáristkou bábkového divadla a jej fanúšikovia si ju môžu pamätať tiež zo slovenských televíznych rozprávok.
Členka Činohry SND Oľga Adamčíková zomrela 16. augusta 1992 v Bratislave vo veku 89 rokov.
Zdroj: kol.: Encyklopédia dramatických umení Slovenska (1989)