Štyridsaťštyriročná matka dvoch detí sa stala sa celkom prvým chodcom na svete, ktorého zrazilo auto a ťažkým zraneniam na mieste nehody podľahla.
Autor TASR
Londýn/Bratislava 17. augusta (TASR) – V stredu 17. augusta uplynie 120 rokov odvtedy, čo sa stala prvá dopravná nehoda, pri ktorej zomrel chodec. Vždy je všetko po prvý raz. To platí absolútne v každej oblasti. Aj svet automobilizmu má svoje svetlé, aj temné prvenstvá, ktoré patria do historických análov, aj keď nie vždy sú ideálnou informáciou do učebníc histórie.
S menom Bridget Driscoll sa v bežných historických knihách nestretnete. Štyridsaťštyriročná matka dvoch detí sa totiž do historických rebríčkov dostala nechcene a bez akéhokoľvek talentu, stala sa celkom prvým chodcom na svete, ktorého zrazilo auto a ťažkým zraneniam na mieste nehody podľahla.
Prechádzala 17. augusta 1896 s dcérou cez Crystal Palace v Londýne (Británia), kde ju zrazil vodič na vozidle patriacom do spoločnosti Anglo-French Motor Carriage, ktoré slúžilo na propagáciu vozidiel a predvádzacie akcie. Svedkovia udalosť popisovali ako zákerný útok na ženu autom idúcim šialenou rýchlosťou. V skutočnosti však vozidlo dokázalo vytiahnuť maximálne 13 kilometrov za hodinu a samotný náraz bol v tom čase možný len pri rýchlosti o niečo vyššej ako 6 kilometrov za hodinu vzhľadom na mechanické obmedzenie nastavené na vozidle.
Touto "šialenou jazdou" chcel vodič údajne zaimponovať istej mladej dáme. Vyšetrujúci sudca mladého šoféra vraj napomenul, že "takéto čosi sa ešte raz nesmie zopakovať".
Od tejto udalosti pri dopravných nehodách zomrelo na svete podľa štatistík okolo 20 miliónov ľudí.
S menom Bridget Driscoll sa v bežných historických knihách nestretnete. Štyridsaťštyriročná matka dvoch detí sa totiž do historických rebríčkov dostala nechcene a bez akéhokoľvek talentu, stala sa celkom prvým chodcom na svete, ktorého zrazilo auto a ťažkým zraneniam na mieste nehody podľahla.
Prechádzala 17. augusta 1896 s dcérou cez Crystal Palace v Londýne (Británia), kde ju zrazil vodič na vozidle patriacom do spoločnosti Anglo-French Motor Carriage, ktoré slúžilo na propagáciu vozidiel a predvádzacie akcie. Svedkovia udalosť popisovali ako zákerný útok na ženu autom idúcim šialenou rýchlosťou. V skutočnosti však vozidlo dokázalo vytiahnuť maximálne 13 kilometrov za hodinu a samotný náraz bol v tom čase možný len pri rýchlosti o niečo vyššej ako 6 kilometrov za hodinu vzhľadom na mechanické obmedzenie nastavené na vozidle.
Touto "šialenou jazdou" chcel vodič údajne zaimponovať istej mladej dáme. Vyšetrujúci sudca mladého šoféra vraj napomenul, že "takéto čosi sa ešte raz nesmie zopakovať".
Od tejto udalosti pri dopravných nehodách zomrelo na svete podľa štatistík okolo 20 miliónov ľudí.