Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Počiatkom položenia trasy podmorského telegrafného kábla medzi americkým San Franciscom a hlavným mestom Filipín Manila, ktorý uviedli do prevádzky 4. júla 1903, boli ekonomické záujmy.
Autor TASR
San Francisco/Manila/Bratislava 4. júla (TASR) – Pred položením transpacifického telegrafného kábla viedla cesta správ zo Spojených štátov na Filipíny cez Spojené kráľovstvo, Rusko a Japonsko. Cena telegrafického prenosu jedného slova bola 1,72 dolára.
Počiatkom položenia trasy podmorského telegrafného kábla medzi americkým San Franciscom a hlavným mestom Filipín Manila, ktorý uviedli do prevádzky 4. júla 1903, boli ekonomické záujmy. Dnes (4. júla) uplynie od tejto udalosti 120 rokov.
S cieľom položiť kábel cez Tichý oceán na západné pobrežie Ameriky prišla spoločnosť Commercial Pacific Cable Company, ktorá vznikla v roku 1901 spoluprácou spoločnosti Commercial Cable Company, Great Northern Telegraph Company a Eastern Telegraph Company. Poskytla prvú priamu telegrafnú cestu z Ameriky na Filipíny, do Číny a Japonska. Predtým museli telegrafné správy cestovať cez Atlantik na Ďaleký východ cez Kapské mesto a Indický oceán alebo cez Londýn do Ruska, potom cez ruskú pevnú linku do Vladivostoku, následne podmorským káblom do Japonska a nakoniec až na Filipíny.
Prvú, najvýznamnejšiu časť kábla vyrobila spoločnosť India Rubber, Gutta Percha and Telegraph Works Company so sídlom v Silvertowne vo východnom Londýne. Položili ju v roku 1902 a smerovala z pláže Ocean Beach v San Franciscu do havajského Honolulu.
Spojenie pobrežia USA s Honolulu prebehlo bez problémov a naživo si ho prišlo pozrieť takmer 40.000 ľudí. Práce napredovali aj vďaka priaznivému počasiu tak rýchlo, že kábel, ktorý doviezol v ranných hodinách do San Francisca parník Newsboy bol dotiahnutý na pláž už o 9.55 h miestneho času. Telegrafnú prevádzku medzi San Franciscom a Honolulu spojazdnili 26. decembra 1902, oficiálne ju spustili 1. januára 1903.
O tri mesiace neskôr postavili provizórnu telegrafickú stanicu na ostrove Guam. Medzitým dva zaoceánske parníky začali ukladať podmorský kábel v smere z Manily (východným smerom) a z Honolulu (západným smerom) na trase vytýčenej americkým námorníctvom. Ostrov Guam získal telegrafné spojenie so svetom 5. júna 1903.
O necelý mesiac neskôr položili všetky káble v dĺžke viac ako 11.000 kilometrov. Deň nezávislosti oslávil prezident USA Theodore Roosevelt 4. júla 1903 okrem iného aj tým, že slávnostne poslal prvý "kábelogram". Jeho želanie ku Dňu nezávislosti dorazilo adresátovi o 9 minút neskôr.
Sieť podmorských telegrafných káblov slúžila až do obsadenia ostrova Guam a Filipín japonskou armádou v roku 1941. Po skončení druhej svetovej vojny obnovili za 1,5 milióna dolárov telegrafické spojenie Midway Island – Guam – Manila. Oprava ostatných častí siete bola príliš nákladná. Spoločnosť Commercial Pacific Cable Company oficiálne zanikla v roku 1951.
Počiatkom položenia trasy podmorského telegrafného kábla medzi americkým San Franciscom a hlavným mestom Filipín Manila, ktorý uviedli do prevádzky 4. júla 1903, boli ekonomické záujmy. Dnes (4. júla) uplynie od tejto udalosti 120 rokov.
S cieľom položiť kábel cez Tichý oceán na západné pobrežie Ameriky prišla spoločnosť Commercial Pacific Cable Company, ktorá vznikla v roku 1901 spoluprácou spoločnosti Commercial Cable Company, Great Northern Telegraph Company a Eastern Telegraph Company. Poskytla prvú priamu telegrafnú cestu z Ameriky na Filipíny, do Číny a Japonska. Predtým museli telegrafné správy cestovať cez Atlantik na Ďaleký východ cez Kapské mesto a Indický oceán alebo cez Londýn do Ruska, potom cez ruskú pevnú linku do Vladivostoku, následne podmorským káblom do Japonska a nakoniec až na Filipíny.
Prvú, najvýznamnejšiu časť kábla vyrobila spoločnosť India Rubber, Gutta Percha and Telegraph Works Company so sídlom v Silvertowne vo východnom Londýne. Položili ju v roku 1902 a smerovala z pláže Ocean Beach v San Franciscu do havajského Honolulu.
Spojenie pobrežia USA s Honolulu prebehlo bez problémov a naživo si ho prišlo pozrieť takmer 40.000 ľudí. Práce napredovali aj vďaka priaznivému počasiu tak rýchlo, že kábel, ktorý doviezol v ranných hodinách do San Francisca parník Newsboy bol dotiahnutý na pláž už o 9.55 h miestneho času. Telegrafnú prevádzku medzi San Franciscom a Honolulu spojazdnili 26. decembra 1902, oficiálne ju spustili 1. januára 1903.
O tri mesiace neskôr postavili provizórnu telegrafickú stanicu na ostrove Guam. Medzitým dva zaoceánske parníky začali ukladať podmorský kábel v smere z Manily (východným smerom) a z Honolulu (západným smerom) na trase vytýčenej americkým námorníctvom. Ostrov Guam získal telegrafné spojenie so svetom 5. júna 1903.
O necelý mesiac neskôr položili všetky káble v dĺžke viac ako 11.000 kilometrov. Deň nezávislosti oslávil prezident USA Theodore Roosevelt 4. júla 1903 okrem iného aj tým, že slávnostne poslal prvý "kábelogram". Jeho želanie ku Dňu nezávislosti dorazilo adresátovi o 9 minút neskôr.
Sieť podmorských telegrafných káblov slúžila až do obsadenia ostrova Guam a Filipín japonskou armádou v roku 1941. Po skončení druhej svetovej vojny obnovili za 1,5 milióna dolárov telegrafické spojenie Midway Island – Guam – Manila. Oprava ostatných častí siete bola príliš nákladná. Spoločnosť Commercial Pacific Cable Company oficiálne zanikla v roku 1951.
